Kantábrijské vrchy
| Kantábrijské vrchy (Cordillera Cantábrica) | |
| pohorie | |
 | |
| Štát |  Španielsko
|
|---|---|
| Časť | Alpsko-himalájska sústava |
| Hranice | Kastílske pohorie, Pyreneje |
| Najvyšší bod | Torre de Cerredo |
| - výška | 2 648 m n. m. |
| - súradnice | 43°11′51″S 4°51′6″Z / 43,19750°S 4,85167°Z |
| Dĺžka | 300 km, ZV |
| Šírka | 50 km, SJ |
| Geologické zloženie | Vápenec |
 Červená čiara ohraničuje pohorie na severe Španielska
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kantábrijské vrchy (toto je normovaný názov[1]; staršie názvy: Kantaberské vrchy[2], Kantaberské pohorie[3]) je rozľahlé pohorie na severe Španielska pri Biskajskom zálive. V pohorí je hustá sieť turistických a horolezeckých trás a lyžiarske strediská Alto Campoo, Valgrande-Pajares a Manzaneda. Najznámejšia časť pohoria je Picos de Europa v centrálnej časti pohoria s najvyšším vrchom Torre de Cerredo. Pohorie sa rozkladá na území týchto autonómnych spoločenstiev: Galícia, Astúria, Kantábria, Kastília-León a Baskicko.
V oblasti žijú špecifické druhy živočíchov ako populácia medveďa hnedého (ktorá sa staršie označovala ako poddruh Ursus arctos pyrenaicus), ktorej hrozí vyhynutie, a hlucháň pyrenejský (Tetrao urogallus cantabricus). Žijú tu značné populácie vlkov a supov.
V minulosti sa na tomto území ťažili viaceré ťažké kovy ale v súčasnosti ťažba upadla. V pohorí sa nachádzajú národné parky Picos de Europa, ktorý je zároveň biosférickou rezerváciou a Somiedo. Súčasťou pohoria sú aj viaceré maloplošné územia, ktorá patria do systému Natura 2000 a chránené vtáčie územie.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Torre de Cerredo (2 648 m), najvyšší vrch pohoria
Kantaberská krajina
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kantábrijské vrchy
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ [1]
- ↑ Kantaberské vrchy. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 238
- ↑ Slovenská akadémia vied. Ústav slovenského jazyka. Slovník slovenského jazyka (Štefan Peciar) - 6. zv.. [s.l.] : Vyd. SAV, 1968. 344 s. S. 275.