Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)
| Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva) | |
 | |
| Krajina | Sicílske kráľovstvo, Neapolské kráľovstvo, Krajiny koruny svätoštefanskej, Poľské kráľovstvo, Latinské cisárstvo, Achájske kniežatstvo, Epirský despotát, Albánske kráľovstvo |
|---|---|
| Materská dynastia | Kapetovci |
| Tituly | Gróf z Anjou Provensalský gróf |
| Zakladateľ | Karol I. Anjou |
| Rok založenia dynastie | 1246 |
| Posledný panovník | Jana II. |
| Štátna príslušnosť | Francúzska národnosť, Talianska národnosť |
| Ďalšie vetvy dynastie |
|
Staršia vetva (kapetovsko-)anjouovskej dynastie (iné názvy: Anjouovci, kapetovsko-anjouovská dynastia, Kapetovci-Anjouovci), na Slovensku najčastejšie označovaná ako Anjouovci, bola vedľajšia vetva rodu Kapetovcov založená Karolom, mladším bratom francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Vládla od roku 1245 v Provensalsku, od roku 1246 v Anjou, od roku 1266 v Neapolsku a na Sicílii, od roku 1308 v Uhorsku a od roku 1370 v Poľsku.
V roku 1246 bol Karol vymenovaný za grófa z Anjou (odtiaľ názov Anjouovci). V roku 1266 bol Karol korunovaný za kráľa Neapolska a Sicílie, keď zvrhol posledného kráľa Conradina z rodu Hohenstaufovci. V roku 1282 síce stratil titul sicílskeho kráľa, ale ako neapolský kráľ sa udržal na tróne naďalej. Jeho následníci vládli Neapolu až do roku 1435.
Dynastia Kapet-Anjouovcov zahŕňala aj vetvy uhorských Anjouovcov (vládli Uhorsku v rokoch 1308 – 1385, 1386 – 1395), poľských Anjouovcov (1370 – 1399), tarentských Anjouovcov (boli titulárnymi vládcami Latinského cisárstva) a dračských Anjouovcov (vládli Neapolu v rokoch 1382 – 1435 a Uhorsku v rokoch 1385 – 1386).
Dynastia vymrela po meči Ladislavom Neapolským v roku 1414, úplne vymrela jeho sestrou Janou II. v roku 1435.
Vďaka rôznym dynastickým sobášom detí Karola I. jeho krv dnes koluje vo viac ako v stovkách potomkov dnešných kráľovských rodoch.
O mladšej vetve pozri Valoisovsko-anjouovská dynastia