Preskočiť na obsah

Karel Durman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karel Durman
český historik
Dielo
Významné prácePopely ještě žhavé
Vedecké pôsobenieKarlova univerzita, Uppsala universitet
Alma materKarlova univerzita
Vedecká hodnosťkandidát vied
Osobné informácie
Narodenie13. júl 1932
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie14. apríl 2023 (90 rokov)
Uppsala, Švédsko
Manželka1. ?, 2. Jarmila

Karel Durman (* 13. júl 1932, Praha, Česko-Slovensko – 14. apríl 2023, Uppsala, Švédsko) bol český historik, od roku 1980 pôsobiaci vo Švédsku.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 13. júla 1932[1] v Prahe v robotníckej rodine[2]. Študoval na gymnáziu v moravskom Holešove. Po ňom nastúpil v roku 1952 na štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po úspešnom ukončení začal pracovavať na vtedajšej katedre všeobecných dejín a praveku (dnes Ústav světových dějin FF UK).[1][3] V roku 1961 dostal pozvánku a povolenie na ročné štipendium na postgraduálne štúdium na London School of Economics and Political Science, pričom sa mal zameriavať na dejiny Blízkeho východu.[2]

Po návrate prednášal na FF UK napr. predmet Dějiny lidových demokracií.[2] V roku 1969 sa stal docentom.[4]:516

Po udalostiach v roku 1968 bol medzi prvými ôsmimi zamestnancami FF UK, ktorých vtedajší dekan Galla navrhol na vylúčenie (27. februára 1970).[4]:481 Po vynútenom odchode z univerzitného prostredia pracoval ako nočný strážnik (pracovný týždeň bol 69 hodín[5]). Od roku 1972 pracoval (plat 1300 Kčs[2]) v oddelení rešerší Státnej technickej knihovne (dnes Národní technická knihovna). Počas tohto obdobia mu samizdatovo (anonymne a pod pseudonymom Karel Kinský) vyšli texty, ktoré boli prvé varianty neskorších kníh (texty o dejinách Bulharska, Ruska a ZSSR[6]). Ide o napr. o tieto texty:

  • Kapitoly z dějin KSSS; publikované v rámci edície Krtel a datel[7] v roku 1977[8], cena 50 Kčs[9]
  • Karel Kinský: K charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887. Sborník historických studií III. (1979), s. 4 – 137.[10][pozn 1]

Vo februári 1980[6], po nátlaku vtedajšieho režimu, emigroval spolu s rodinou do Švédska. Vo Švédsku pôsobil na Uppsala universitet v Uppsale, kde sa zameriaval na východoeurópske dejiny[11]:62. Bol dvakrát ženatý, s druhou manželkou Jarmilou[pozn 2] mal deti.[2]

Odborné pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho prvé práce sa sústredili na Blízky východ. Monografia Blízký východ ve světové politice 1918 – 1959 z roku 1966 patrí do jeho tvorivého obdobia o ktorom Josef Hanzal napísal „jeho práce majú spočiatku výrazne marxistický charakter a potom sa v nich prejavuje stále silnejšie kritický a objektívny duch.“[12]:119 Aj dobová recenzia k nej bola pozitívne naladená „Je to úctyhodne obsiahle dielo a až prekvapivo vecné: na 477 stranách textu možno ťažko nájsť odstavec, ktorý by sa nevzťahoval k podstate témy alebo aspoň neobohacoval našu znalosť o nejakú zaujímavú podrobnosť. Jeho úsporná stručnosť, veľký časový i problematický rozsah spracovanej látky a ucelený komplexný pohľad na štyridsať rokov histórie jednej z najvýznamnejších oblastí veľmocenských záujmov a národne oslobodeneckého hnutia už samé naznačujú, že autori i vydavateľstvo dali čitateľom do rúk dobrú knihu.“[13]:732 A svoju recenziu zakončuje konštatovaním: „Ale v každom prípade sa Durmanovi podarilo – s omnoho menšími možnosťami a prostriedkami – vytvoriť dielo o nič horšie než sú tie, ktoré vychádzajú z pier jeho kolegov v krajinách, kde sa otázkam Blízkeho a Stredného východu prikladá prvoradý význam.“[13]:735

V roku 1969, spolu s Miroslavom Svobodom, publikoval Slovník moderních světových dějin o ktorom Petr Zídek (v roku 2005) napísal „… [slovník] sa výrazne vymyká z dobovej historiografickej produkcie: aj po tridsiatich piatich rokoch je možné značnú časť jeho hesiel použiť na základnú orientáciu v moderných dejinách“.[14]

Vo Švédsku publikoval v 80. rokoch 20. storočia dve monografie. Lost Illusions sa zaoberá bulharsko-ruskými vzťahmi v rokoch 1877 – 1888 (po rusko-tureckej vojne).[10][15] The Time of the Thunderer sa zameriava na ruský nacionalizmus v 19. storočí a osobu Michaila Nikiforoviča Katkova, pričom tento zámer prekračuje a vykresľuje širší obraz udalostí.[15] O niekoľko rokov neskôr publikovaná The Reckoning sa zaoberá na érou glasnosti v Sovietskom zväze. Monografie „získali v odpovedajúcich kruhoch značný ohlas, ako dokazujú mimo iné početné recenzie.“[16]

Po roku 1989 znovu publikoval v češtine, išlo o jeho kľúčové diela Útěk od praporů a najmä dvojdielnu monografiu Popely ještě žhavé.[1] Útěk od praporů je syntéza dejín vnútorného vývoja a zahraničných vzťahov ZSSR a sovietskeho bloku od roku 1964 (pád Chruščova) po 1991 (rozpad ZSSR). Kniha dostala Cenu rektora Univerzity Karlovy v Praze za rok 1998.[17] Popely ještě žhavé (vznikla z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Karolinum[18]) vykresľuje obraz svetových politických dejín od roku 1938 (politické procesy v ZSSR a kríza demokracií na konci 30. rokov 20. storočia) po odvolanie Chruščova v roku 1964 (I. diel) a od nástupu Lyndona Johnsona po rozpad ZSSR v roku 1991 a potom stručnejšie až do roku 2008 (II. diel). Stretli sa s veľmi pozitívnym prijatím odbornej verejnosti.[pozn 3]

V roku 2024 vyšla kniha Konec mýtu o věčném přátelství (upravená verzia štúdie K charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887 pôvodne publikovanej v samizdate v roku 1979).[16]

Karel Durman „reprezentoval typ tradičného pozitivistického historika“, v jeho diele je zreteľný „prerod pôvodne presvedčeného a následne reformného komunistu na kritického, diskusii otvoreného, avšak zreteľne konzervatívne orientovaného autora.“[16]

Knižná bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Blízký východ ve světové politice 1918 – 1959. Vyd. I. Praha : Nakladatelství politické literatury, 1966. 517 s.
  • —; SVOBODA, Miloslav. Slovník moderních světových dějin. Vyd. I. Praha : Svoboda, 1969. 684 s. (Členská knižnice.)
  • Lost Illusions : Russian Policies Towards Bulgaria in 1877 – 1887. [Uppsala, Sweden] : [Uppsala University], 1988. 184 s. (Acta Universitatis Upsaliensis. Uppsala Studies on the Soviet Union and Eastern Europe; zv. 1.) ISBN 91-554-2153-9.
  • The Time of the Thunderer : Mikhail Katkov, Russian nationalist extremism and the failure of the Bismarckian system, 1871 – 1887. Boulder : East European Monographs, 1988. 609 s. (East European monographs; zv. CCXXXVII.) ISBN 0-88033-134-8.
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 1 : systemic crisis-book. Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 43 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 7.)
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 2 : "who is guilty?". Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 30 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 8.)
  • The Reckoning : The Soviet Glasnost Debate 1987 – 1990. Zväzok 3 : "what has happened to us?". Uppsala : Uppsala University, Department of Soviet and East European Studies, 1991. 57 s. (Uppsala universitet, Institutionen för Öststatsstudier; zv. 10.)
  • Útěk od praporů : Kreml a krize impéria 1964 – 1991. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1998. 531 s. ISBN 80-7184-672-4.
  • Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel I. Světová válka a nukleární mír 1938 – 1964. Praha : Karolinum, 2004. 604 s. ISBN 80-246-0697-6.
  • Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3.
  • Konec mýtu o věčném přátelství : k charakteristice ruské politiky v Bulharsku v letech 1876 – 1887. Ed. Marek Jakoubek. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2024. 116 s. ISBN 978-80-246-5755-4.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zborník je dostupný na stránke https://scriptum.cz/cs/periodika/historicke-studie , článok sa nachádza na s. 4 – 118.
  2. ↑ Vo Švédsku publikovala knihu Västliga periodica om öststaterna i svenska bibliotek. Uppsala : Institution för Östatsstudier, [1985]. 88 s.
  3. ↑ Recenzie:
    • Útěk od praporů: SLÁDEK, Zdeněk. Rozklad jednoho impéria. Soudobé dějiny (Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR), 1998, roč. 5, čís. 4, s. 562 – 567. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 1210-7050. ; ŠTĚPÁNEK, Miloš. Průvodce (nikoli jen mladého) občana po okolí jeho osudu. Mezinárodní vztahy, 1999, roč. 34, čís. 4, s. 110 – 112. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0323-1844. Archivované 2022-06-18 z originálu. ; JŮN, Jan. Jak se hroutil socializmus ve střední a východní Evropě. Vesmír (Praha: Vesmír), 1999-10-05. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 1214-4029. ; LIPTÁK, Ľubomír. DURMAN, K.: ÚTĚK OD PRAPORŮ. KREML A KRISE IMPÉRIA 1964-1991. KAROLINUM, NAKLADATELSTVÍ UNIVERZITY KARLOVY, PRAHA 1998, 531 S. Vojenská história, 1999, roč. 3, čís. 2, s. 125 – 127. ISSN 1335-3314.
    • Popely ještě žhavé I. diel: ELLINGER, Jiří. Karel DURMAN: Popely ještě žhavé: Velká politika 1938—1991 I., Válka a nukleární mír, 1938—1964. Dějiny a současnost (Praha: NLN). Dostupné online [cit. 2024-05-09]. ISSN 0418-5129. ; ZÍDEK, Petr. Válka a nukleární mír. Karel Durman strhujícím stylem líčí světovou politiku v letech 1938 – 1964 [online]. cs-magazin.com, apríl 2005, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.
    • Popely ještě žhavé II. diel: DUCHÁČEK, Milan. Dějiny volby mezi špatným a ještě horším. A2 : kulturní čtrnáctideník (Praha: A2). Dostupné online [cit. 2024-05-09]. ISSN 1803-6635. ; DIESTLER, Radek. Historik Karel Durman završil své dílo freskou o velké politice 20. století [online]. Praha: MAFRA, 2009-10-01, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. ; DUCHÁČEK, Milan. Závěr Durmanových dějin 20. století je výjimečnou knihou [online]. e15.cz, 11.08.2009, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online. Archivované 2010-08-25 z originálu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c SKŘIVAN, Aleš. Karel Durman July 13, 1932 – April 14, 2023. West Bohemian Historical Review (Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni), 2023, Vol. XIII, no. 1, s. 117. Dostupné online [cit. 2024-09-19]. ISSN 1804-5480.
  2. ↑ a b c d e DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. Kapitola Osobní doslov, s. 517 – 519.
  3. ↑ O ústavu [online]. usd.ff.cuni.cz, [cit. 2024-01-05]. Dostupné online.
  4. ↑ a b PETRÁŇ, Josef; PETRÁŇOVÁ, Lydia. Filozofové dělají revoluci : Filozofická fakulta Univerzity Karlovy během komunistického experimentu (1948 – 1968 – 1989). Vyd. 1. Praha : Univerzita Karlova v Praze, nakladatelství Karolinum, 2015. 1132 s. ISBN 978-80-246-2994-0.
  5. ↑ DURMAN, Karel. The Time of the Thunderer : Mikhail Katkov, Russian nationalist extremism and the failure of the Bismarckian system, 1871 – 1887. Boulder : East European Monographs, 1988. 609 s. (East European monographs; zv. CCXXXVII.) ISBN 0-88033-134-8. Kapitola Acknowledgements, s. vii.
  6. ↑ a b DE BAETS, Antoon. Censorship of Historical Thought : A World Guide, 1945 – 2000. Westport, Conn. : Greenwood Press, 2002. 694 s. ISBN 0-313-31193-5. S. 156.
  7. ↑ KRTEK A DATEL. In: PŘIBÁŇ, Michal, a kol. Český literární samizdat 1949 – 1989 : edice, časopisy, sborníky. Vyd. 1. Praha : Academia; Ústav pro českou literaturu AV ČR, 2018. 612 s. ISBN 978-80-200-2903-4, 978-80-88069-69-0. S. 293 – 294.
  8. ↑ HANÁKOVÁ, Jitka. Edice českého samizdatu 1972 – 1991. 1. vyd. Praha : Národní knihovna České republiky, 1997. 368 s. ISBN 80-7050-283-5. S. 122.
  9. ↑ SUKOVÁ, Dagmar; SUK, Jaroslav. Naše závadové psaní. Svědectví : čtvrtletník pro politiku a kulturu, 1982, roč. XVII, čís. 66, s. 260 – 262. Dostupné online [cit. 2024-01-11]. ISSN 0039-6419.
  10. ↑ a b HAVRÁNKOVÁ, Ružena. Ztracené iluze. Ruská politika vůči Bulharsku 1877-1887 : Karel Durman Lost Illusions. Rusian Polities Towards Bulgaria in 1877-1887. Uppsala Studies on the Soviet Union and Eastern Europe, kniha, Uppsala b.d. Historie a vojenství, 1991, roč. 40, čís. 3, s. 176 – 179. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0018-2583.
  11. ↑ MACHÁČEK, Michal; MICHELA, Miroslav. „Bol som vychovávaný do koča aj do voza“. Rozhovor s Vojtechem Čelkem. In: Ve službách česko-slovenského porozumění-porozumenia : pocta Vojtovi Čelkovi. Ed. Ivan Guba, Michal Macháček, Marek Syrný. Praha : Československé dokumentační středisko, 2016. 343 s. ISBN 978-80-906181-0-7. S. 60 – 79.
  12. ↑ HANZAL, Josef. Cesty české historiografie 1945 – 1989. Vyd. 1. V Praze : Karolinum, 1999. 272 s. ISBN 80-7184-751-8.
  13. ↑ a b REIMAN, Michal. Karel Durman, Blízký východ ve světové politice, 1918 – 1959, Praha, NPL 1966, 516 str. [recenzia]. Československý časopis historický, 1966, roč. XIV, čís. 5, s. 732 – 737. Dostupné online [cit. 2024-01-05]. ISSN 0045-6187.
  14. ↑ ZÍDEK, Petr. Válka a nukleární mír. Karel Durman strhujícím stylem líčí světovou politiku v letech 1938 – 1964 [online]. [Cit. 2024-01-12]. Pôvodne publikované: Lidové noviny, příloha Orientace, 19. 02. 2005. Dostupné online.
  15. ↑ a b KATZ, Martin. Karel Durman. The Time of the Thunderer: Mikhail Katkov, Russian Nationalist Extremism, and the Failure of the Bismarckian System, 1871–1887. (East European Monographs, number 237.) Boulder, Colo.: East European Monographs; distributed by Columbia University Press, New York. 1988. Pp. ix, 609. $60.00 and Karel Durman. Lost Illusions: Russian Policies towards Bulgaria in 1877–1887. (Uppsala Studies on the Sovjet Union and Eastern Europe, number 1.) Uppsala, Sweden: Acta Universitatis Upsaliensis; distributed by Almqvist and Wiksell International, Stockholm. 1988. Pp. 184. 142 KR [recenzia]. The American Historical Review, June 1990, Vol. 95, No. 3, s. 870 – 871. ISSN 0002-8762. DOI: 10.2307/2164412.
  16. ↑ a b c JAKOUBEK, Marek; BÍLÝ, Matěj. Před více než rokem zemřel historik Karel Durman. Soudobé dějiny (Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR), 2024, roč. 31, čís. 2, s. 292 – 296. ISSN 1210-7050. DOI: 10.51134/sod.2024.047.
  17. ↑ Cena rektora [online]. Praha: Univerzita Karlova, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
  18. ↑ BOBŮRKOVÁ, Eva; CHUCHMA, Josef. Zemřel vzdělanec Jaroslav Jirsa. Vzpomínají na něj přátelé a kolegové. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 31. marec 2010. Dostupné online [cit. 2024-09-19].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karel_Durman&oldid=7940666“