Karol Točík
| Karol Točík | |
| Karol Točík.jpg slovenský kňaz a regionálny historik | |
| Narodenie | 21. 9. 1890 Ústie nad Oravou |
|---|---|
| Úmrtie | 9. 5. 1960 Žilina |
Karol Točík (*1890 – †1960) pochádzal zo zaniknutej oravskej dediny Ústie nad Oravou, avšak celý svoj produktívny život prežil na Kysuciach ako kňaz.[1] Po štúdiách v Ostrihome a neskôr v Nitre, pôsobil ako kaplán v Rakovej, Kolároviciach, Novej Bystrici a Turzovke, kde bol menovaný farárom[2] a túto funkciu potom zastával viac než 40 rokov. Počas pôsobenia v Turzovke sa intenzívne venoval historickému výskumu so zameraním na dejiny Turzovky a širšieho okolia. Bol prvým historikom Kysúc. Na základe archívneho výskumu zostavil niekoľko, na svoju dobu výnimočných prác, ktoré však zostali iba v rukopise.[3] Bol výraznou autoritou a významnou osobnosťou, ktorá zasahovala do sociálnej, politickej i kultúrnej oblasti vtedajšej hornokysuckej spoločnosti. Pochovaný je v Turzovke.
Mladosť
Karolovi rodičia boli plátenníkmi a neskôr sa usadili na území dnešného Maďarska, v Pape (Vesprémskej župe), kde mladý Karol žil od svojich štyroch rokov. Ľudové školy a gymnaziálne štúdia absolvoval v Pape. Po ich úspešnom skončení ho prijali do seminára v Ostrihome, kde skončil päť semestrov. V Ostrihomskom seminári sa stal členom slovenského združenia, ktoré pestovalo slovenský jazyk a literatúru a bolo v stálom spojení so slovenskou katolíckou kultúrnou inštitúciou – Spolkom sv. Vojtecha.[4]
Odkaz
Cena Karola Točíka
Na jeho pamiatku sa Združenie Terra Kisucensis rozhodlo od roku 2012 udeľovať Cenu Karola Točíka za mimoriadny prínos v oblasti výskumu Kysúc, alebo jeho podpory v spoločensko-vedných disciplínach (archeológia, história, etnografia, filológia, archívnictvo, pomocné vedy historické).
Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke
Pamiatke tohto významného turzovského kňaza a dekana bolo venované tiež Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke, ktoré vzniklo v roku 2015.[5] Fungovanie múzea začalo od 1. mája 2016. Prvá výstava "Dedičstvo otcov" prierezovo prezentovala rôzne predmety súvisiace s dejinami bývalej veľkej Turzovky.[6]
Dielo
- Cirkevné dejiny Turzovky a celých Kysúc[7]
- Obyvatelia Turzovky, Olešnej, Vysokej, Podvysokej, Dlhej a Turkova roku 1694 – 1702
- Spor hraničný na Kysuciach
- Keď starý Jantulík zomieral
- Tereziánsky urbár 1770 a urbárska regulácia
Referencie
- ↑ VELIČKA, Drahomír. Regionálny historik Karol Točík a jeho dielo. In: Terra Kisucensis. Príspevky k historiografii Kysúc. prvé. vyd. Turzovka : Občianske združenie Terra Kisucensis, 2009. ISBN 978-80-969922-1-8. S. 48-59.
- ↑ Farnosť Turzovka - Farnosť Turzovka - Nanebovzatá Panna Mária [online]. faraturzovka.sk, [cit. 2018-01-03]. Dostupné online.
- ↑ TOČÍK, Karol. Obyvatelia Turzovky, Olešnej, Vysokej, Podvysokej roku 1694 – 1702. rukopis. vyd. Trnava : Literárny archív SSV v Trnave, nevydané. S. 55.
- ↑ GAJDIČIAR, Ivan a VELIČKA, Jaroslav. Farnosť Turzovka. prvé. vyd. Turzovka : Spolok priateľov Turzovky, 2006. ISBN 80-969314-7-4. S. 351.
- ↑ O múzeu. Kultúrne a spoločenské stredisko Turzovka. Dostupné online [cit. 2018-01-03].
- ↑ SPRAVCA. Mesto Turzovka - oficiálne stránky mesta - Mestské múzeum približuje dedičstvo otcov [online]. www.turzovka.sk, [cit. 2018-01-03]. Dostupné online.
- ↑ 1 :: Miništrovanie MB [online]. ministrovaniemb.webnode.sk, [cit. 2018-01-03]. Dostupné online.