Kečuánčina
| Kečuánčina (Qhichwa simi, Runa simi) | |
| Štáty | Argentína, Bolívia, Čile, Kolumbia, Ekvádor, Peru |
|---|---|
| Región | Južná Amerika, Andy |
| Počet hovoriacich | okolo 10 miliónov |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Peru Bolívia |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | qu |
| ISO 639-2 | que |
| ISO 639-3 | que |
| Wikipédia | |
| Adresa | qu.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipidiya, qispi insiklupidiya |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
.svg)
Kečuánčina alebo kečujčina[1] je domorodý jazyk Južnej Ameriky. Je to jazyk indiánskeho etnika Kečuánci (=Kečuovia).
Tento jazyk bol oficiálnym jazykom ríše Inkov. V súčasnosti ho používa vo viacerých dialektoch asi desať miliónov obyvateľov Južnej Ameriky, konkrétne v Peru, južnej a strednej Bolívii (v týchto dvoch štátoch je od roku 1975 resp. 1977 jedným z úradných jazykov), v južnej Kolumbii, v Ekvádore, v Argentíne a v severnej časti Čile. Tento jazyk je v súčasnosti najpoužívanejším z jazykov pôvodných obyvateľov amerického kontinentu.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ kečuánsky jazyk. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kečuánčina
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |