Kleofrades
Kleofrades (starogr. Κλεοφράδης) bol grécky hrnčiar v prvej polovici 5. storočia pred Kr.[1]
Kleofrades, syn hrnčiara Amasida,[2] pôsobiaci v Aténach sa podpísal ako hrnčiar na tri zo svojich váz (z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok fragmentov [1]). Dva jeho podpisy sú známe už veľmi dlho. Prvý, ktorý bol nájdený v Tarquinii v roku 1829, sa nachádza na nôžke červenofigúrovej čaše (kylixu) (nazvali po ňom Kleofradovho maliara,[1] považovaného za jedného z najvýznamnejších maliarov váz.[3]), v súčasnosti v parížskom múzeu Cabinet des Médailles. Druhý, dnes už slabšie čitateľný, objavil nemecký archeológ Adolf Furtwängler na nôžke čaše, ktorá patrí k dvom fragmentárnym čašiam od Dourisa v Berlíne.[1]
Na berlínskej čaši je Kleofrades podpísaný ako hrnčiar bez patronymika (ΚΛΕΟΦΡΑΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ - Kleofrades zhotovil), ale na parížskej čaši v Cabinet des Médailles je podpis ΚΛΕΟΦΡΑΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ a následne poškodený nápis ΑΜΑΣ ..... Σ (AMAS ..... S), význam ktorého bol pre vedcov nejasný. Nemecký archeológ Eduard Gerhard sa domnieval, že po podpise hrnčiara Kleofrada nasledoval podpis maliara Amasida, ale Heinrich Brunn túto domnienku odmietol, keďže posledné písmeno nápisu bola jednoznačne sigma, čo vylučovalo sloveso egrafsen („namaľoval“) . V roku 1888 však holandský historik umenia Jan Six vyslovil hypotézu, že tento nápis môže byť patronymikon „syn Amasida“. To sa o niekoľko rokov neskôr potvrdilo, keď Gettyho múzeum (J. Paul Getty Museum, 83, Malibu[4]) získalo fragmentárnu červenofigúrovú čašu, namaľovanú Dourisom približne v roku 490 pred Kr., ktorá mala na spodnej nepoškodenej časti nôžky celý podpis hrnčiara Kleofrada KΛΕΟΦΡΑΔΕΣ : ΕΠΟΙΕΣΕΝ : ΑΜΑΣΙΔΟΣ ' (Kleofrades zhotovil syn Amasidov) [1][5]
Tento fragmentárny kylix (typu B) má zachované tondo (priemer tonda má až 24,1 cm, bol to väčší kylix než aké vyrábali iní hrnčiari v tom období[6]) V tonde je zobrazený stojaci bradatý muž zahalený do himatiónu pred sediacim mladíkom, ktorý smutne skláňa hlavu. Hoci póza mladíka pripomína Achilla, známeho z iných zobrazení červenofigúrových váz, špongia, strigil a arybalos visiace na stene za nimi naznačujú, že scéna zrejme znázorňuje dvorenie v prostredí palaistry.[7]
Hrnčiar a maliar zvyčajne neboli tou istou osobou, hoci obe operácie boli pravdepodobne vykonávané v tej istej dielni. Vo všeobecnosti išlo o malé rodinné dielne.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Malibu, New York : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 230-231.
- ↑ Brian A. Sparkes. The Red and the Black. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3452-551-5. S. 95.
- ↑ Zdzisław Piszczek. Mała encyklopedia kultury antycznej. Warszawa : Państwowe Wydawn. Naukowe, 1966. S. 438.
- ↑ John Boardman, Iorwerth Eiddon Stephen Edwards. The Cambridge Ancient History. Cambridge : Cambridge University Press, 1988. ISBN 978-05-2130-580-8. S. 138.
- ↑ The J. Paul Getty Museum. The J. Paul Getty Museum Journal. Malibu : Getty Publications, 1981. ISBN 978-08-9236-032-1. S. 3.
- ↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1991. ISBN 978-08-9236-184-7. S. 65.
- ↑ The J. Paul Getty Museum. The J. Paul Getty Museum Journal. Malibu : Getty Publications, 1984. ISBN 978-08-9236-079-6. S. 245.
- ↑ Chris Scarre, Brian Fagan. Ancient Civilizations. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1729-608-9. S. 265.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleofrades
