Kneset
| Kneset כנסת الكنيست | |
| 21. volebné obdobie | |
 | |
| Štát |  Izrael |
|---|---|
| Typ | jednokomorový parlament |
| Vedenie | |
| Predseda | Benjamin Netanjahu (Likud) |
| Zloženie | |
| Počet poslancov | 120 |
 | |
| Politické subjekty | ██ Likud (35) ██ Modrá a biela (35) ██ Shas (8) ██ Zjednotený Judaizmus Tóry (8) ██ Hadash-Ta´al (6) ██ Labor (6) ██ Yisrael Beiteinu (5) ██ Spojená pravica (5) ██ Meretz (4) ██ Kulanu (4) ██ Ra´am - Balad (4) |
| Voľby | |
| Posledné voľby | 4. apríl 2019 |
| Nasledujúce voľby | 2023 |
| Miesto zasadania | |
.JPG) | |
| Budova Knesetu, Jeruzalem | |
| Externé odkazy | |
| Web stránky | www.knesset.gov.il |
| Wikimedia Commons | Kneset (multimediálne súbory) |
Kneset (po hebrejsky כנסת, doslova „schôdza“) je jednokomorový zákonodarný orgán v Izraeli, ktorý sídli v štvrti Giv'at Ram v Jeruzaleme. Celkovo v ňom zasadá 120 poslancov, ktorí sú volení na základe pomerného volebného systému na štvorročné volebné obdobie.[1] Minimálny zisk hlasov vo voľbách nutný pre prítomnosť v Knesete je od roku 2014 3,25 %. Do roku 1992 pritom bola hranica iba 1 %, do roku 2003 1,5 % a do marca roku 2014 2 % hlasov.[2] Právomocami Knesetu sú návrhy zákonov, voľba prezidenta a predsedu vlády, schválenie vládneho kabinetu a dozorovanie nad činnosťou vlády. Izraelským špecifikom je štátny kontrolór, ktorý je parlamentom tiež menovaný a odvolávaný.[1]
Zákony sú v Knesete schvaľované jednoduchou väčšinou, pričom sú po ich schválení v treťom čítaní zverejnené v Reshumot, izraelskej obdobe Zbierky zákonov. Dôležitú rolu v prijímaní zákonov hrá absencia Izraelskej ústavy. Akýkoľvek možný rozpor medzi zákonmi a Základnými zákonmi skúma Najvyšší súd Štátu Izrael. Rozhodnutia súdu sú podobne ako pri slovenskom Ústavnom súde precedentné pre všetkých.
Obsah
Komisie[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasťou Knesetu sú i štyri typy komisií – stále, špeciálne, etická a komisia pre dohody.
Stále komisie[upraviť | upraviť zdroj]
- Domová komisia
- Finančná komisia
- Komisia ekonomických záležitostí
- Komisia obrany a zahraničných vecí
- Komisia vnútra a enviromentalistiky
- Komisia imigrácie, prijímania a diaspóry
- Vzdelávacia, kultúrna a športová komisia
- Ústavná, právna a súdna komisia
- Komisia práce, zdravia a sociálneho zabezpečenia
- Vedecká a technologická komisia
- Komisia štátnej kontroly
- Komisia pre postavenie žien
Špeciálne komisie[upraviť | upraviť zdroj]
- Komisia pre drogové závislosti
- Komisia práv detí
- Komisia pre zahraničných pracujúcich
- Izraelská centrálna volebná komisia
- Komisia verejných petícií
Etická komisia je zodpovedná za jurisdikciu členov Knesetu ktorí porušili etické pravidlá Knesetu alebo boli zapojení do ilegálnych aktivít mimo Knesetu. V rámci svojej zodpovednosti môže etická komisia udeliť rôzne sankcie členom ale nemá dovolené obmedziť právo hlasovať.
Komisia pre dohody navrhuje po každých voľbách zloženie a predsedov stálych komisí, stanovuje usporiadanie schôdzí politických strán v Knesete a distribúciu miestností pre členov a strany.[3]
Vznik Knesetu[upraviť | upraviť zdroj]
Kneset bol prvý krát zvolaný 14. februára 1949, deň potom čo skončil mandát dovtedajšieho parlamentného zboru Asifat ha-nivcharim, ktorý existoval v mandátnej Palestíne od roku 1920. V roku 2003 začal Kneset vypracovávať návrhy oficiálnej ústavy, založené na základných zákonoch.[4][5] Posledné voľby sa konali 4. apríla 2019.
Schôdze Knesetu[upraviť | upraviť zdroj]
Každé funkčné obdobie Knesetu je obecne známe podľa svojho poradia. Preto sa Kneset, ktorý bol zvolený v prvých voľbách v roku 1949 označuje ako prvý. Súčasný Kneset zvolený v roku 2019 je v poradí dvadsiatym prvým.
Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kneset má 120 členov podľa židovskej tradície Muža veľkej schôdze (po hebrejsky : כְּנֶסֶת הַגְּדוֹלָה) alebo Anshei Knesset HaGedolah (אַנְשֵׁי כְּנֶסֶת הַגְּדוֹלָה, „Muž veľkej schôdze“), tiež známe ako Veľká Synagóga, alebo Synod, čo bola schôdza 120 pisárov, mudrcov a prorokov v období od konca Biblických prorokov po začiatok skorého obdobia druhého chrámu až po skoré obdobie Helenizmu.
Voľby[upraviť | upraviť zdroj]
120 členov Knesetu je volených z jedného celoštátneho volebného obvodu na štvorročné obdobie s výhradou výzvy na predčasné voľby. Všetci občania Izraela ktorí majú 18 a viac rokov môžu hlasovať v zákonodarných voľbách ktoré sa uskutočňujú tajným hlasovaním.
Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kneset chráni Stráž Knesetu, ochranná bezpečnostná jednotka zodpovedná za bezpečnosť budovy a členov Knesetu. Stráže sú umiestnené mimo budovy aby zabezpečili ozbrojenú ochranu a zriadenci sú umiestnení vo vnútri aby zabezpečili poriadok. Stráž Knesetu má tiež slávnostnú úlohu, zúčastňuje sa i privítania hodnostárov na Mount Herzl v predvečer Izraelského dňa nezávislosti.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b main.knesset.gov.il, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
- ↑ Israel Raises Electoral Threshold to 3.25 Percent. Haaretz, 2014-03-12. Dostupné online [cit. 2019-05-01]. (po anglicky)
- ↑ www.knesset.gov.il, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
- ↑ Middle East :: Israel — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
- ↑ MAZIE, STEVEN V., 1971-. Israel's higher law : religion and liberal democracy in the Jewish state. Lanham : Lexington Books, 2006. Dostupné online. ISBN 0739112597.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kneset na českej Wikipédii, Knesset na anglickej Wikipédii a Great Assembly na anglickej Wikipédii.
