Košická dohoda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Košická dohoda bola dohodou z roku 1384, podľa ktorej nastúpila na poľský trón mladšia dcéra uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého Hedviga z Anjou (ako poľská kráľovná Hedviga I.).

Na uprázdnený poľský trón po Ľudovítovi I. mal pôvodne nastúpiť snúbenec jeho staršej dcéry Márie z Anjou Žigmund Luxemburský. Mária však bola korunovaná za uhorskú kráľovnú a regentkou počas jej neplnoletosti sa stala kráľovná vdova Alžbeta Kotromanićová. Poľská šľachta odmietla prijať Žigmunda za svojho kráľa, ale bola ochotná rokovať o prijatí Máriinej mladšej sestry Hedvigy na poľský trón. Podmienkou bolo jej trvalé zdržiavanie sa v Poľsku. Po predchádzajúcich rokovaniach v máji a júni 1384 došlo v Košiciach k dohode medzi oboma stranami, ktorú sprostredkoval vplyvný rod Gorjanských (Mikuláš I. Gorjanský bol radcom kráľovny-regentky Alžbety).

Hedvigu z Anjou korunovali v Krakove 15.októbra 1384. Napriek svojmu predchádzajúcemu zasnúbeniu s Viliamom Rakúskym bola po korunovácii z politických dôvodov nútená sa zosobášiť s litovským veľkokniežaťom Jogailom, od roku 1386 poľským kráľom Vladislavom II. Jagelom. Dynastia Jagelovcov vládla v Poľsku nepretržite do roku 1572.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]