Kožná larva migrans
Kožná larva migrans (kutánna larva migrans, larva migrans cutanea) je kožné parazitárne ochorenie, vyskytujúce sa u obyvateľov a u cestovateľov, ktorí sa vracajú z tropických a subtropických oblastí. Spôsobujú ho drobné larvy červov, ktoré prenikli do hornej vrstvy pokožky - epidermy. Ochorenie je liečiteľné antiparazitikami, ale väčšinou skončí aj bez liečby úhynom lariev, pre ktorých nie je človek cieľovým hostiteľom, v ktorom by mohli dokončiť vývoj.
Pôvodca
[upraviť | upraviť zdroj]Kožná larva migrans je spôsobená larvami červov zo skupiny hlístovcov (nematodes), ktoré prenikli do epidermy, ale nie sú schopné prejsť bazálnou membránou ľudskej kože a dokončiť svoj životný cyklus. Ochorenie prvýkrát opísal v roku 1874 anglický lekár Lee. Vyvolávateľmi sú rôzne červy: Ancylostoma braziliense, Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala, Bunostomum phlebotomum, Ancylostoma ceylonicum a iné. Dospelé parazity žijú v tráviacom trakte zvierat, najčastejšie psov, mačiek alebo divých zvierat. Ich výkalmi sa vajíčka dostávajú do pôdy, kde sa z nich vyliahnu larvy, ktoré sa spočiatku živia baktériami z pôdy a exkrementov a po čase získajú schopnosť preniknúť cez poranenia, vlasové folikuly, potné žľazy, ale aj cez neporušený povrch kože do epidermy, kde sa pomaly pohybujú a vyvolajú typické kožné prejavy.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ochorenie sa vyskytuje v tropických a subtropických krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky, Južnej Ameriky, Karibskej oblasti a v juhovýchodných štátoch USA. K infekcii dochádza pri chôdzi, práci alebo aj ležaní či sedení na vlhkej pôde a piesku, na ktorom sa zdržujú aj zvieratá, väčšinou v oblastiach s nižším hygienickým štandardom.
Prejavy
[upraviť | upraviť zdroj]Inkubačná doba ochorenia býva od niekoľkých dní do jedného mesiaca. Najskôr sa objaví drobná červená vyrážka, potom sa tvoria charakteristické kľukaté pruhovité vyvýšené lézie hrúbky 2–3 milimetrov, dlhé niekoľko centimetrov. Bývajú najčastejšie na chodidlách, zadku a stehnách, ale môžu sa vyskytnúť na každej časti tela, ktorá bola v styku s kontaminovanou pôdou alebo pieskom. Môžu vzniknúť pľuzgiere a opuch okolia, niekedy ako prejav alergickej reakcie na larvu. Chorobu sprevádza svrbenie, často intenzívne. Poškriabané pľúzgiere sa môžu druhotne infikovať baktériami. Ďalšou možnou komplikáciou je celková alergická reakcia.
Diagnóza
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinou je založená na náleze typických vyvýšených svrbivých začervenaných pruhov na koži u pacienta počas pobytu, alebo po návrate z tropickej a subtropickej oblasti. Len niekedy sa pri histologickom vyšetrení nájde aj larva. Potvrdenie diagnózy serologickým vyšetrením protilátok alebo histologický nález parazita väčšinou nebýva potrebné. Hlavne spočiatku môže byť obtiažne odlíšenie od štípancov hmyzu, prípadne iných druhov červov alebo pŕhlivých rastlín. Neskôr sa môžu prejavy ochorenia podobať popŕhleniu medúzou, bakteriálnym infekciám alebo iným kožným chorobám.
Liečba a prognóza
[upraviť | upraviť zdroj]Ochorenie bez správnej liečby môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Účinnými liekmi sú ivermektín a albendazol, po ktorých prejavy aktivity ochorenia väčšinou vymiznú približne do týždňa. Len niekedy je treba liečbu opakovať. Liečba 10–20 % tiabendazolom alebo 10 % albendazolom v kréme trvá asi 10 dní a je v porovnaní s podávaní liekov ústami menej účinná. Je vhodnejšia pre veľmi malé deti a pre tehotné a kojace ženy. Kryoterapia tekutým dusíkom je málo účinná, pretože larvy sa ťažko lokalizujú a sú schopné do určitej miery odolať zmrazeniu. Poškodenie kože sa hojí týždne až mesiace, jazvy môžu ostať navždy.
Prevencia
[upraviť | upraviť zdroj]V krajinách s nízkym hygienickým štandardom je odčervovanie psov a mačiek alebo zabránenie ich prístupu na pláže ťažko dosiahnuteľné. Základom prevencie potom ostáva vyhýbanie sa priamemu kontaktu s mokrým pieskom v rizikových oblastiach, nosenie ochrannej obuvi pri chôdzi po pláži a používanie ležadiel a karimatiek na pláži.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Nemšovská, J., Švecová, D. : Kutánna larva migrans – importovaná parazitárna infekcia. Čes-slov Derm, 93, 2018, číslo 5, str. 174-178, Dostupné online
- Robies, David T.: Cutaneous Larva Migrans. Medscape eMedicine, aktualizované 9.10.2020, citované 3.7.2024, Dostupné online