Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali je divadelná hra Jána Chalupku z roku 1830. K napísaniu tohto diela ho viedla malomeštiacka spoločnosť v Brezne, kde v tom čase pôsobil. Podobnú malomeštiacku tematiku majú aj iné jeho diela.

Tému Kocúrkova Chalupka pravdepodobne prevzal z českých literárnych vzorov. Pojem Kocúrkovo je dodnes používaný a aktuálny, slúži na satirické pomenovanie prostredia s obmedzenými ľuďmi.

Hra má 3 dejstvá.

Obsah[upraviť | upraviť kód]

1. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

V Kocúrkove zasadá cirkevný konvent, ktorý má zvoliť nového učiteľa. Kandidáti sú dvaja. Majster Tesnošil, ktorému sa nechce šiť topánky a radšej funkcionárči, podporovaný ženou a susedou, chce pomôcť synovi susedy Martinovi, ktorého by mal rád za zaťa. Ženy ostanú samy a začne typická kocúrkovská ženská hra plná falše a ohovárania. Tesnošil sa vráti so správou že bol zvolený neznámy Sloboda, ktorého podporil chudobný zeman pán z Chudobíc, naprotiveň kňazovi. Všetky ženy menia plány, lebo ho chcú získať ako ženícha pre svoje dcéry.

2. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

Dej sa odohráva pod Tatrami, študenti sa vracajú cez hory domov. Vládne medzi nimi veselá nálada. Prepadnú ich zbojníci, no neublížia im.

3. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

Pán z Chudobíc býva v dome bez okien a pred domom je kopa hnoja. Demonštruje svoju vzdelanosť používaním latinských formuliek. Vyniká jeho láska k maďarčine, ktorú neovláda hoci jeho syn Attila je poriadny Maďar. Niečomu nerozumie, ale pretože je zeman, rozhoduje o miestnej škole. Sloboda však odmietne učiť v škole po maďarsky a nakoniec si zoberie za ženu Ľudmilu, dcéru chudobného učiteľa. Tesnošilovci sa naďalej budú obracať „len aby v hanbe neostali.“

Postavy[upraviť | upraviť kód]

Tesnošilovci[upraviť | upraviť kód]

Tesnošilovci - obmedzená, malomeštiacka rodina, vyvyšujúca sa nad Slovákov; chvália len Maďarov

Pán z Chudobíc[upraviť | upraviť kód]

  • schudobnený zeman, ktorého cieľom je pomaďarčiť Kocúrkovo; dúfa, že mladý slobodný učiteľ Sloboda sa mu prispôsobí, ale Sloboda je uvedomelý Slovák.
  • je neporiadny a lenivý, keď ho Sloboda hľadá, nájde ho podľa kopy hnoja. Charakterizuje ho už aj meno - skúpy, dúfa, že pomaďarčením získa úctu, postavenie, peniaze, úrad a rešpekt. Chalupkovi ide o výsmech nevzdelanosti (chvastá sa vedomosťami svojho syna, ktorý je nahlúply) a aj maďarizácie Slovákov.
  • ide o odnárodneného, nemorálneho, lenivého zemana v sociálnom a mravnom úpadku

Sloboda[upraviť | upraviť kód]

  • aj jeho charakterizuje meno - nie je proti Maďarom ani maďarčine, ale je proti pomaďarčovaniu Slovákov
  • je vzdelaný, vtipný, jeho slovami autor kritizuje Kocúrkovo