Kontinentálny kongres
Kontinentálny kongres (iné názvy: Philadelphský kongres, Filadelfský kongres; angl. Continental Congress, Philadelphia Congress) bolo zhromaždenie delegátov Trinástich kolónií, ktoré vystúpili proti britskej nadvláde v americkej revolúcii a v júli 1776 vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie a sformovali Spojené štáty. Kontinentálny kongres bol ustanovený celkom trikrát – v roku 1774 (Prvý kontinentálny kongres), v rokoch 1775 – 1781 (Druhý kontinentálny kongres) a v rokoch 1781 – 1789 (Konfederačný kongres).
Prvý kontinentálny kongres (1774)
Prvý kontinentálny kongres sa zišiel nakrátko, od 5. septembra do 26. októbra 1774 v budove Carpenters' Hall v Philadelphii v kolónii Pensylvánia. Pozostával z 56 delegátov z dvanástich severoamerických kolónií, keďže najnovšia a najjužnejšia z kolónií, provincia Georgia, potrebovala ochranu Britskej armády pred útokmi viacerých indiánskych kmeňov. Prezidentom kongresu bol do 22. októbra delegát Virgínie Peyton Randolph a od 22. do 26. októbra delegát Južnej Karolíny Henry Middleton, tajomníkom bol delegát Pensylvánie Charles Thomson.[1]
Benjamin Franklin presadzoval myšlienku stretnutia zástupcov kolónií, avšak nedokázal ich presvedčiť až dokiaľ Británia neuvalila blokádu na prístav v Bostone, ktorou reagovala na bostonské pitie čaju. Väčšina delegátov nebola pripravená na vyhlásenie nezávislosti od britskej koruny, ale mali záujem na tom, aby kráľ Juraj III. a britský parlament vystupoval férovejšie voči ich požiadavkám.
Zástupcovia kolónií sa v reakcii na tzv. neznesiteľné resp. donucovacie zákony (zákon o bostonskom prístave schválený 20. marca 1774 a platný od 1. júna 1774, zákon o vláde v provincii Massachusetts schválený 20. mája 1774 a platný od 1. júla 1774, zákon o výkone spravodlivosti v provincii Massachusetts platný od 20. mája 1774)[2] prijaté parlamentom v roku 1774 zhodli na bojkote Británie a odoslaní petície kráľovi. Kolonisti boli jednotní vo svojom postupe pri požadovaní odstránenia krívd, avšak rozchádzali sa v názore, či má byť ultimatívnym riešením uzmierenie s Veľkou Britániou alebo nezávislosť.
26. októbra 1774 Kongres odročil svoje zasadnutie. Podarilo sa mu skoordinovať kolónie v bojkote britského tovaru (od 1. decembra 1774), čo viedlo k poklesu importu z Británie o 97 % v roku 1775 oproti roku 1774.[3] Delegáti sa dohodli na opätovnom zvolaní kongresu 10. mája 1775 pokiaľ parlament nepristúpi na nápravu ich sťažnosti.
Druhý kontinentálny kongres (1775 – 1781)
Druhý kontinentálny kongres zasadol 10. mája 1775 v Philadelphii. 4. júla 1776 prijal Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov. De facto išlo o prvú federálnu vládu Spojených štátov, nakoľko Kongres zabezpečoval vedenie vojny a uzatváral medzinárodné zmluvy. Bol odročený 1. marca 1781.
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite. |
Konfederačný kongres (1781 – 1789)
Konfederačný kongres zasadol 1. marca 1781 a bol odročený 4. marca 1789. 17. septembra 1787 predložil finálny návrh Ústavy Spojených štátov, ktorú v priebehu nasledujúcich rokov ratifikovali jednotlivé štáty. Ako posledný z pôvodných 13 štátov tak učinil Rhode Island (29. máj 1790).
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite. |
Referencie
- ↑ Risjord, Norman K. (2002). Jefferson's America, 1760-1815. Rowman & Littlefield. p. 114.
- ↑ Zákon o vydržiavaní vojska schválený 15. mája 1765 sa tiež pokladá za súčasť tzv. neznesiteľných zákonov, keďže ho kolonisti pokladali za diskutabilný, avšak vyvolával medzi nimi najmenej odporu.
- ↑ Kramnick, Isaac (ed); Thomas Paine (1982). Common Sense. Penguin Classics. p. 21.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kontinentálny kongres
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Continental Congress na anglickej Wikipédii, First Continental Congress na anglickej Wikipédii a Congress of the Confederation na anglickej Wikipédii.