Preskočiť na obsah

Kostol svätého Michala archanjela (Praha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spievajúci literáti pri svätej omši v kostole sv. Michala - celostranová figurálna iluminácia zo spevníka literátskeho bratstva kostola sv. Michala z r. 1587 - uložené v Národnom múzeu v Prahe

Kostol svätého Michala archanjela (po česky Kostel svatého Archanděla Michaela) sa nachádza neďaleko Staromestského námestia v Prahe v Michalskej ulici.

Pôvodne románsky, neskôr goticky a nakoniec barokovo prestavaný kostol, ktorý však bol zrušený v dobe jozefínskych reforiem spolu s priľahlým kláštorom servitov. Neskôr slúžil ako sklad a po roku 1990 bola v kostole prevádzkovaná značne kontroverzná Michael Mystery Show. V súčasnej dobe prebiehajú prípravy na novú prestavbu bývalého kostola, po ktorej by tu malo byť podľa informácií súčasného majiteľa umiestené múzeum českého skla.

Stavebné dejiny kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol vždy významnou stavbou, na ktorého prestavbách sa podieľali poprední architekti a stavitelia. Jednoloďový románsky kostol s apsidou vznikol už medzi rokmi 1150 – 1200. V trinástom storočí bola doplnená západná veža a bočné lode, takže kostol dostal bazilikálne usporiadanie. Približne v polovici štrnásteho storočia bol starší kostol takmer kompletne nahradený novostavbou, vybavenú trojloďou. Z tejto gotickej etapy pochádza napríklad dnes na priečelí budovy zvyšok gotickej kaplnky arrasovského tvaru.

Dodnes si objekt do značnej miery dochoval v podstate barokovú podobu, ktorú mu zrejme dal okolo polovice osemnásteho storočia architekt František Ignác Pré. Najviditeľnejšou časťou tejto barokovej prestavby je dnes konvexne vydutá predsieň podmurovaná mohutnými štukovými architektonickými článkami. Mladšie utilitárne úpravy na skladisko a manufaktúru a aj posledná prestavba však, žiaľ barokovú podobu kostola na mnohých miestach narušila.

Výstavba kláštora, pri ktorej boli prestavané staršie meštianske domy, fara a škola, sa udiala v niekoľkých fázach. Prvá, ktorá dala budovám typickú kláštornú dispozíciu, prebiehala v rokoch 1640 – 1664. Dnešná podoba kláštorných budov pochádza zrejme tiež až z neskoro barokovej prestavby. Dnes v budove kláštora sídli tzv. Collegium Marianum – Týnská vyšší odborná škola a v zachovanej barokovej knižnej sále sú dnes mimo iného. usporiadavané koncerty prevažne barokovej hudby.

História kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v stredoveku a v renesancii slúžil ako mestský kostol. Patronátne právo k nemu mali českí králi a neskôr ho prevzala kráľovná Eliška Přemyslovna, manželka Jána Luxemburského. V roku 1380 pôsobilo pri kostole 11 kňazov, ktorí zároveň vykonávali funkciu učiteľov vo farskej škole. Asi od roku 1402 tu kázal Majster Ján Hus[1] a na michalskej fare sa odohrávali dišputy univerzitných majstrov. To, že kostol patril spolu s Betlehemskou kaplnkou k významných husitským svätyniam dokladá aj to, že tu 15. marca 1411 ako v jednom z mala kostolov nebola vyhlásená kliatba nad Jánom Husom a od roku 1414 tu bola podávaná Sviatosť oltárna pod oboma spôsobmi. Od roku 1406 tu kázal majster Křišťan z Prachatic. Jeho nástupcom sa stal majster Petr z Mladoňovic, ktorý bol v roku 1438 rektorom pražskej univerzity. V roku 1621 odišiel posledný nekatolícky farár.

V roku 1626, daroval cisár Ferdinand II. kostol sv. Michala s farou a školou servitom. Navyše od neho dostali 500 zlatých na vybudovanie kláštora a ešte ďalšie čiastky na vybudovanie nového hlavného oltára. Ten sa začal stavať v roku 1640 ako štvorkrídlová budova pozostávajúca zo štyroch domov – domu U oslů domu U zlaté studnice, fary a školy. Spočiatku bol určený pre 20 rehoľníkov. Na tomto novom oltári bol neskôr umiestený obraz Petra Brandla, zobrazujúci boj dobrých a padlých anjelov. Súčasťou oltára boli pravdepodobne tiež sochy anjela strážneho a archanjela Rafaela.

Po zrušení kostola a kláštora 23. júna 1786 sa budovy dostali do vlastníctva Náboženského fondu, ktorý ich postupne rozpredal. Väčšina kostolného mobiliára bola rozpredaná do veľkého množstva iných kostolov po celom Českom kráľovstve (Rokycany, Líbeznice, Sokolov, Holany).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pozri napr.: ŠMAHEL, F.: Jan Hus. Život a dílo. Praha: Argo 2013, s. 47.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 50°05′11″S 14°25′13″V / 50,086306°S 14,420333°V / 50.086306; 14.420333