Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)

Kostol svätej Alžbety, v súčasnosti známy ako Modrý kostolík je katolícky kostol v postavený secesnom architektonickom štýle (Art Nouveau), ktorý sa nachádza vo východnej časti Starého mesta v Bratislave. Bol postavený v rokoch 1909 - 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera.

Poloha

Modrý kostolík je v centre Bratislavy na Bezručovej ulici pri gymnáziu Grösslingova. Bezručova ulica bola pôvodne na začiatku 20. storočia spojkou medzi Grosslingovou ulicou a Dostojevského radom. Kostolík s farskou budovou patril medzi prvé stavby, ktoré tu boli vystavané. Pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako gymnaziálna kaplnka. Je zasvätený Alžbete, dcére Ondreja II.. Svätá Alžbeta bola domáca, uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov, narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade. Kostolík mal byť jej symbolickým mauzóleom.

Bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera, bol jedným z jeho posledných veľkých diel. Základný kameň pre stavbu nového kostola sv. Alžbety V Bratislave položil 23. augusta 1909 zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho dr. Šimon Való. Je to kostolík modrej farby v neprehliadnuteľnom secesnom štýle. Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou. V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety ako aj na hlavnom oltárnom obraze (olej na plátne) dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Edmund Lechner v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže. Týmto zámerným historizmom chcel architekt Lechner vytvoriť maďarský národný sloh.

Motívy východnej proveniencie sú tu skôr tlmené, dá sa povedať, že prevažujú predlohy západné – románske. Napríklad je to možno badať na združených románskych oknách, prípadne na dvojstĺpoch, ktoré lemujú hlavný a bočný vstup. Aj napriek týmto prvkom sa dá podotknúť, že v modelácii plôch a vo vedení línií cítiť dokonca barokovú vzletnosť a secesnú vláčnosť a ornamentálnosť. Pôdorys je dynamicky tvarovaný s bočnými výklenkami.

Objem sa architekt snažil komponovať symetricky, ale s výnimkou vežičky, ktorú umiestnil bokom. Hlavným určitým prostriedkom, ktorý dodáva vonkajšiemu vzhľadu charakteristickú organickosť, je „plynúce“ ohraničovanie otvorov a polí priečelia vyvýšenými pruhmi s oblými hranami.

Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža – kvet spojený s legendou o sv. Alžbete.

Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volker. Na preparovanej koži je v strede obraz sv. Alžbety, vpravo je plán nového kostola, vľavo obraz gymnaziálnej budovy (gymnázium Grosslingova) a v pozadí silueta korunovačného dómu sv. Martina v Bratislave. Nad týmto obrazom nájdeme ornament so slovami: „Zlož si svoj klobúk, smrteľník, lebo miesto na ktorom stojíš je sväté.“ V kostolíku nájdeme ešte dva erby a to erb mesta Bratislavy a uhorský erb. Úvodné slová dokumentu znejú: „Som kostol pomenovaný po sv. Alžbete z rodu Arpádovcov. Postaviť ma dalo uhorské kráľovské Ministerstvo kultu a školstva, vďaka obetavosti obyvateľov slobodného kráľovského mesta Bratislavy, v susedstve novopostaveného kráľovského katolíckeho gymnázia.“

Architektúra

Kostolík sv. Alžbety je jednoloďový secesný kostol s valcovitou vežou. Kostolík je naozaj pomerne malý a architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne mal architekt vymyslenú kopulu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay. Dňa 26.júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr. Medard Kohl.

V neskorších opisoch kostolíka cítiť ľútosť nad tým, že sa pôvodná kupola nerealizovala. Ľútosť sa prejavila najmä preto, lebo viac zodpovedala predstavám o plne rozvinutej koncepcii maďarskej secesie aj s jej ázijskými predlohami. Architekt Edmund Lechner sa však v závere svojej tvorby zdržiaval ísť cestou hýrivých orientálnych výbojov. Aj na kaplnke sv. Alžbety je ústup od kupoly k strmej streche príklonom od orientálneho k európskemu. Po pôvodnom architektovom zámere predsa len ostala nejaká stopa. Nad kazateľnicou sa nachádza malá kupolka, ktorá je presnou zmenšeninou tej pôvodne uvažovanej hlavnej. Edmund Lechner ani vežičku neukončil strmou špicatou kužeľovou strechou, ktorú nakreslil na už spomenutom skoršom projekte, ale vrcholcom prilbicového tvaru.

Kostol má vďaka organickým plynúcim tvarom trochu záhadnú zoomorfnú mystickosť aj v interiéri. Zvlnené rámovanie na miestach pod kupolou prechádza do zaujímavého motívu oblakov. Najpôsobivejšie pôsobia prvky maďarskej secesnej proveniencie sú stlačené masívne oblúky nad oboma vstupmi. Nesú ich dvojice už spomínaných stĺpov, ktoré sú veľmi podobné románskym stĺpom. Interiér symbolizuje ružový altánok už podľa spomínanej legendy o dobročinnosti sv. Alžbety, ktoré dary pre chudobných sa ihneď v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruží. Socha sv. Alžbety z carrarského mramoru je od A. Rigeleho. Tento mramorový epitaf cisárovnej Alžbety, pôvodne situovaný v lodi kostola na mieste oltára svätej Terézie Ježiškovej, je teraz v budove fary.

Relikvie sv. Alžbety boli uložené s ostatkami sv. Klimenta Rímskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavného oltáru. Nad hlavným oltárom je už spomínaný zavesený obraz sv. Alžbety rozdávajúcej milodary od Júliusa Túryho z roku 1911. Vysoké drevené svietniky po stranách oltára, zdobené ružami, vyhotovil oveľa neskoršie rezbár Jozef Dorosinyi. Architekt Lechner situoval do interiéru šesť nástenných malieb. Na víťazný oblúk Baránka Božieho, do lode obrazy svätých Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Bezsédom a Zsillem. Na bočnom oltári sv. Terézie je drevený polychrómový reliéf sediacej Madony s kľačiacou sv. Teréziou. V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendatom valcovitej kazateľnice situovanej v opačnom rohu lode.

Objekt kostola kaplnky je z celého komplexu najefektnejší. Za ním ešte v hĺbke záhrady stojí nenápadná kubická budova fary, ktorá je podobne zdobená vystupujúcim organickým lemovaním. Hoci je kostol tvarovaný najvoľnejšie, aj tak je racionálna kostra jeho kompozície celkom zreteľná.

Architekt Edmund Lechner sa na sklonku svojho života a tvorby nevydal na cestu subjektívneho voluntaristického skulpturálneho tvarovania, ale ostal na racionálnej, prehľadnej kostre. Takisto sa nerád vzdával symetrie. Tu je iba jediná výnimka a tou je vežička, čo je tradičná nesúmerná figúra uhorskej školy.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)

Použitá literatúra

Bagin, A.; Krajči, J.: Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy. Spolok sv. Vojtecha v Trnave 1988. str. 136-139
Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002. str. 30,31,32
Holčík, Š.; Rusina, I.: Umenie Bratislavy: Obrazový sprievodca pamiatkami mesta. Tatran, Bratislava 1987. str. 380, 381
Kol. autorov a grafikov: Bratislavské kostoly. Uniapress, Bratislava 1991. str. 15
Kol. autorov: Sakrálna architektúra na Slovensku. KT Komárno 1996. str. 156, 157
Pavlendová, B.: Technická správa: Akcia: gymnázium na ulici Červenej armády. Pamiatkový ústav, Bratislava 1988. str. 2-8
Stiller, A.; Šlachta, Š.: Architektúra Slovenska: Impulzy a reflexia. Slovart, Bratislava 2004. str. 74-75
Szonyi, A.: Tak rástla Bratislava. Pallas, 1977. str. 180,181
Šášky, L.: Pamiatky Bratislavy. BIS, Bratislava 1997. str. 82