Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gymnázium Grösslingová 18
Gymnázium Grösslingová.jpg

Základné údaje
Zameranie Gymnázium
Riaditeľ PhDr. Alena Vokounová
Rok založenia 1626
Kontaktné údaje
Adresa Grösslingová 18
811 09 Bratislava
Oficiálny web Webová stránka školy

Gymnázium Grösslingová 18 je štvorročné gymnázium (s matematickými aj všeobecnými triedami) a osemročné gymnázium pre žiakov od piateho ročníka zamerané na matematiku, nachádzajúce sa v centre Bratislavy. Študovalo tu viacero významných osobností, ako napríklad Gustáv Husák, Milan Lasica, Božidara Turzonovová, Gejza Dusík, Vladimír Palko, Pavel Pafko alebo z mladších Patrik Tkáč, Boris Kollár, Roman Joch, Daniel Šmihula, Daniel Lipšic, Milan Nič, Tomáš Szalay, Pavol Rusko, Lucia Žitňanská, Robert Redhammer, Jozef Španka, Vladimír Lupták a pod.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Škola vznikla v roku 1626 ako jezuitské gymnázium Collegium Posoniense, vyučovala sa latinčina, literatúra a rétorika. V roku 1773 sa škola stala štátnou a výrazne sa rozšíril obsah učiva. V priebehu histórie sa škola niekoľkokrát presťahovala, v dnešnej budove sídli od roku 1908 až dodnes, s výnimkou rokov 1960-1970, kedy bola presťahovaná na Novohradskú ulicu. Od roku 1972 nesie názov "Gymnázium Alexandra Markuša, Červenej Armády", z toho pochádza ešte dnes používaná skratka GAMČA. V roku 1977 vznikli triedy s matematicko-fyzikálnym, neskôr len matematickým zameraním. Od roku 1980 boli otvorené aj triedy so zameraním na programovanie. V roku 1987 sa otvorila experimentálna matematická trieda pre žiakov od piateho ročníka základných škôl. Odvtedy až dodnes získavajú študenti množstvo ocenení na rôznych aj medzinárodných matematických, fyzikálnych, programátorských a iných súťažiach. Po páde socializmu je názov školy len Gymnázium Grösslingová.

Škola od prinajmenšom v období od konca 70. do začiatku 90. rokov patrila medzi najprestížnejšie gymnáziá na Slovensku. Spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby to v študentoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj elitárstva a nadradenosti spojený s atypickou mierou súdržnosti a sebaidentifikácie so školou (nezvyčajnou v pomeroch socialistického Československa). Tento fenomén je označovaný ako "duch Gamče". Jeho stopy možno na škole pozorovať dodnes.

Budova gymnázia[upraviť | upraviť zdroj]

Škola sídli v secesnej budove od budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera, dostavanej v roku 1908. Známy Modrý kostolík, stojaci vedľa budovy školy, je dielom toho istého architekta, pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako gymnaziálna kaplnka.

Na začiatku 21. storočia bola budova a najmä jej fasáda zo zadnej strany a múry plota vo veľmi zlom stave, posledná rekonštrukcia prebehla ešte v 80. rokoch 20. storočia. V roku 2009 sa začala kompletná rekonštrukcia objektu školy. Počas rekonštrukcie prebiehalo vyučovanie 2 školské roky v budove SOŠ, Račianska 78. Pribudli nové priestory na rozšírenie výuky telesnej výchovy, nová kuchyňa, jedálne. Najväčším znakom je zmena farby fasády z modrej na žltú podľa originálneho projektu. V školskom roku 2010/2011 sa škola vrátila do obnovenej budovy.

Dejiny budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý dunajský ostrov Grössling pomenovaný po dunajskej rybe kressling sa na začiatku 20. storočia zmenil z lužnej krajiny na moderný urbanizovaný priestor s pravouhlou uličnou sieťou. Názov Grösslingová zdedila ulica, ktorá bola na bývalom ostrove najdlhšia.

Stojí na nej secesná budova bývalého katolíckeho gymnázia, dnes gymnázia so zameraním na matematiku. Pôvodne bola navrhnutá na ulici Červenej armády 19061908. V spojitosti s budovou gymnázia bola v susedstve na Bezručovej ulici navrhnutá kaplnka – dnešný modrý kostolík, ktorý pôvodne v projektoch nebol. V roku 1907 sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety. Obyvatelia Bratislavy vyšli s iniciatívou, vystavať na jej počesť kaplnku. Priamo na parcele dnešného gymnázia sa nepočítalo s budovou kaplnky a fary pre záhradníka, ktorá síce v projektoch bola ale sa nerealizovala.

Priebeh realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to ojedinelý príklad školskej stavby na Slovensku. Bola realizovaná na základe projektovej dokumentácie, ktorú v roku 1904 vypracoval Edmund Lechner. Stavba bola financovaná vládou na základe dohody vtedajšieho ministra školstva [Gyula Wlassics] s mestom Bratislava v roku 1901, ktoré sa malo za úlohu nájsť vhodné miesto na realizáciu gymnázia. Nakoniec sa mesto rozhodlo odkúpiť parcelu na Grösslingovej ulici. Plány boli odovzdané v roku 1904. S výstavbou sa začalo v roku 1906 pod vedením bratislavského odborníka [Antala Durvaya]. Budova bola kolaudovaná 28.októbra 1908. Počas výstavby sa v roku 1907 sa ministerstvo rozhodlo postaviť pri príležitosti 700. výročia narodenia sv. Alžbety kaplnku, ktorá mala pôvodne stáť na dvore gymnázia. Od tohto situovania sa však upustilo a to z dôvodu nedostatočného exterierového priestoru pre študentov a rušivých vplyvov na sakrálnu stavbu. Nakoniec bola budova kaplnky situovaná na susednej parcele.

Opis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Lechnerova jedinečná architektúra obohacuje budovu gymnázia, ako na fasáde tak aj v interiéri. Trojpodlažná budova s pôdorysným schematom v tvare L. Hmota je členená pravouhlými a oblými rizalitmi a z dvornej strany je ešte obohatený oblúkovým výstupkom, v ktorom je umiestnené schodisko. Fasáda je rozdelená na viac častí prerezávanou omietkou. Vystupuje z fasády a vytvára zaujímavé plastické ozdoby v podobe pilastrov a okenných lemovaní. Portál z nezvyčajného plastického oblúku vytvára hlavný vstup do budovy a korešponduje so vstupom do kaplnky.

Budova bývalého Kráľovského katolíckeho gymnázia[upraviť | upraviť zdroj]

Budova gymnázia
Situácia

Budova bývalého Kráľovského katolíckeho gymnázia (dnes Gymnázium Grösslingová 18) sa nachádza v bratislavskom Starom Meste na Grösslingovej ulici 18 a spolu so susediacim známejším Modrým kostolíkom (Kostol sv. Alžbety) tvorí ucelený komplex a takisto skvost secesnej architektúry na Slovensku. Autorom celého komplexu je maďarský architekt Edmund Lechner (17.8.1845 Pešť - 10.6.1914 Budapešť), predstaviteľ maďarskej secesnej architektúry, usilujúci sa o maďarský národný sloh.

Sloh a tvaroslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex vyznieva ako ucelené vrcholné dielo, kde využil princípy maďarskej secesie s typickou ornamentálnou výzdobou, s využitím prehýbaných tvarov a profilovaných ornamentálnych kriviek, ktorá však v porovnaní s ostatnými Lechnerovými dielami je striedmejšia. Ornamentálne krivky lemujú základné architektonické tvary a dopĺňa ich linka z modrej keramiky.

Architekt čerpal z inšpirujúcej prírody a z ľudovej južno-maďarskej architektúry. Prevažujú odtiene svetlej modrej farby. Sú tu využité orámované veľké plochy na fasádach, vzniknuté vrstvením omietky, takisto aj glazované obkladačky a mozaiky. Veľkú pozornosť venoval Lechner streche, ktorú farebne pojednal, aby ladila k farebnosti celku.

Výstavba budovy[upraviť | upraviť zdroj]

O novostavbe chlapčenského gymnázia rozhodol minister školstva Guyla Wlassics. V roku 1901 za zaviazal financovať stavbu, hoci boli plány predložené už v roku 1904, stavať sa po zdĺhavých diskusiách s mestom kvôli pozemku začalo až v roku 1906 po odkúpení potrebných pozemkov. Práce boli dokončené 28.októbra 1908.

Počas výstavby sa konali oslavy 700. výročia narodenia sv. Alžbety a tak Bratislavčania prišli s nápadom postaviť jej kaplnku. Keďže sa s ňou nepočítalo, bolo by potrebné ju umiestniť mimo budovy školy na školskej parcele. To by však znemožnilo prístup obyvateľov do kaplnky a ubral zo školského beztak malého dvora a tak sa postavila na susednej parcele. Stavbu kaplnky inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup Claudius Francis Vaszary, ktorý si želal aby bola súčasťou stavby gymnázia. Stavba komplexu sa realizovala pod vedením Antala Durvaya. Kaplnka sa začala stavať na jar 1909 a vysvätená bola 11. októbra 1913.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba sa realizovala v rokoch 1906-1908. Budova má pôdorys tvaru L, je trojpodlažná a stojí a vždy stála osamotene. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným bohato zdobeným plotom s výplňou z pletiva.

Hlavná predná uličná fasáda je osovo súmerná s osovým rizalitom a akcentujúcim hlavným vstupom so stlačeným oblúkom s dvomi stĺpmi, vyčnievajú z nej pravouhlé i oblé rizality. Je členená kordónovými rímsami na vyššie celky, tvoria ju tri rady okien so šambránami, využité je organické lemovanie cez dve podlažia, na strmej streche sú vykiere obličkovitého tvaru. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia sú zdobené rastlinnými ornamentami, atiky figurálnymi ozdobami, hrany, rohy a kúty sú zaoblené.

Dispozícia je racionálna, prehľadná a logickým usporiadaním priestorov. Obidve krídla sú riešené ako pozdĺžny dvojtraktový nosný systém s nosnými múrmi, murovanými z tehál. Objekt má tri nadzemné a jedno podzemné podlažie a zastrešený je dreveným krovom väznicovej sústavy. Konštrukčná výška podzemného podlažia je 3400 mm a nadzemných podlaží 4700 mm. Svetlé výšky sú 2800 a 4500 mm. Podlažia spája centrálne hlavné veľkorysé schodisko a ešte jedno vedľajšie. Priamy vstup na hlavné schodisko je od dvora. Hlavný vstup je prostredníctvom vyrovnávajúcich schodov z Grösslingovej ulice. Miestnosti spája chodba tvaru L na vnútornej strane, osvetlená veľkými oknami z dvora. Z chodby sú prístupné jednotlivé učebne, jednostranne osvetlené, s oknami do ulice. Počas 1.i 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa.

Použitá literatúra k časti o budove[upraviť | upraviť zdroj]

  • Architektúra Slovenska v 20. storočí, Matúš Dula, Henrieta Moravčíková Vydavateľstvo : Slovart, S.r.o., Bratislava 2002
  • Ján Lacika, Bratislava a okolie- turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava
  • Ákoš Moravánsky, Die Architektur der Donaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin
  • Časopis: Architektúra a urbanizmus 2000 /1-2 Ústav SAV, Bratislava 2000

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]