Šimon Való
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Šimon Való (* 2. október 1846, Veľká Lehota - + 12. apríl 1923) bol dozorný kanonik a člen bratislavskej kapituly, úradník pápežskej komory, člen oddelenia literatúry a vedy spoločnosti sv. Štefana.
Narodil sa vo Veľkej Lehote pri Novej Bani. Vyštudoval teológiu. Po vysviacke bol kaplánom v Mojmírovciach a v Budapešti. V roku 1874 bol školským inšpektorom a docentom náboženstva na univerzite v budapeštianskom kňazskom seminári, kde od roku 1876 prednášal teológiu. V roku 1883 po založení svätoštefanskej vedeckej a literárnej spoločnosti ho zvolili za vedúceho vedeckého literárneho oddelenia. Od roku 1887 bol tajným pápežským komorníkom v Pápe. V roku 1892 ho vymenoval budapeštiansky arcibiskup za prokurátora pápežskej kúrie.
V almanachu Kosorú – Veniec od roku 1865 uverejnil viacero básní, kritických článkov, poviedok a jedno uznávané veľké historické dielo o živote Jána Huňadyho. Za svoju dizertačnú prácu z oblasti histórie práva získal dve ocenenia. Je autorom viacerých hesiel uvedených V Pallas Lexikone. Jeho príležitostné práce, recenzie kníh, kázne a pod. sa objavili aj v cirkevných periodikách a časopisoch.
Bol členom Nábožného združenia saleziánskych spolupracovníkov (tretí rád saleziánov), ktorý založil v roku 1876 taliansky kňaz Ján Bosco.[1]
V knihe Katolícke Maďarsko - A Katholikus Magyarország, ktorú vydalo a vytlačilo KÉSZÜLT A STEPHANEUM NYOMTATÓ MÜINTÉZETBEN, BUDAPEST v roku 1902 ktorej je spoluautorom je uvedená aj jeho fotografia. Krátka informácia o ňom je aj v diele: Monografia žúp a miest v Maďarsku z r. 1903, kde je medzi osobnosťami literatúry a vedy Tekovskej župy uvedené aj jeho meno. Z genealogického hľadiska bol blízkym predkom rodu Valo bývajúcim v Psiaroch.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 21.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |