Kramářova vila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°05′36″S 14°24′38″V / 50,0933681°S 14,4104392°V / 50.0933681; 14.4104392
Kramářova vila
Vila
Kramarova vila.jpg
Pohľad na záhradné priečelie
Štát Česko Česko
Hlavné mesto Praha
Mestská časť Hradčany, Praha 1
Ulica Gogolova 212/1
Súradnice 50°05′36″S 14°24′38″V / 50,0933681°S 14,4104392°V / 50.0933681; 14.4104392
Architekt Friedrich Ohmann
Štýl Novobarok
Staviteľ Karel Kramář
Vznik 1911-1914
Správa Úrad vlády Českej republiky.
Vlastník Česká republika
Wikimedia Commons: Kramářova vila
Webová stránka: https://www.vlada.cz/cz/urad-vlady/dalsi-objekty/kramarova-vila-3692/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Register pamiatok ČR = 41505/1-2146

Kramářova vila je budova, ktorú si nechal v rokoch 1911-1914 ako svoje sídlo postaviť vtedajší známy politik, rusofil a neskorší prvý česko-slovenský predseda vlády Karel Kramář. Od 18. decembra 1998 slúži ako oficiálna rezidencia českých premiérov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vila sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Hradčian, v mieste kde stávali pražské Mariánské hradby, medzi prírodnou pamiatkou Letenský profil a Hanavským pavilónom. V roku 1911 kúpil na mieste bašty sv. Tomáša (Bašta XIX) stavebný pozemok politik Karel Kramář, neskorší prvý predseda vlády Česko-slovenskej republiky. Na mieste nechal postaviť dom pre svoju manželku, rusku Nadeždu Nikolajevnu.

Pri kúpe pozemku sa musel Kramář zaviazať, že na mieste vyrastie len jednoposchodová budova, s priečelím obráteným k Vltave, ktorá bude navrhnutá tak, aby nenarušovala vzhľad panorámy Pražského hradu.[1]

Projekt spracoval viedenský architekt Friedrich Ohmann a prizval k secesnej výzdobe svojich kolegov pedagógov z Umeleckopriemyselnej školy v Prahe. Vo vile s rozlohou 700 m² bolo celkovo 56 miestností. Väčšina z nich slúžila na reprezentačné účely. Vybavenie interiéru si objednala pani Kramářová, ktorá tiež razantne ovplyvňovala spoluprácu s poprednými českými výtvarníkmi. Súčasťou areálu sú dva menšie domčeky pre personál. Záhrada je upravená v štýle francúzskeho parku. Stavba trvala 4 roky, bolo na ňu navezených 433 400 tehál, 16 600 dlaždíc, 968 povozov piesku, 73 povozov opuky, 60 povozov štrku, 251 kameňa, 13 dreva a ďalší materiál. Stavebné práce riadil stavebný radca Jan Rosenberg, cez leto tu pracovalo 50 až 70 ľudí a v prácach sa pokračovalo aj cez zimu. Účet za stavebné práce (bez vnútorného vybavenia) sa zdvojnásobil na 800tisíc korún. Celkovo výstavba stála niečo cez milión korún.

Veľká jedáleň na prvom poschodí

Vedľa reprezentačných miestností boli vo vile aj dve súkromné spálne, dve pracovne, byzantinizujúca jedáleň, salón v staroruskom štýle s biliardom, dve hosťovské izby, ale aj osem pivníc, garáž so skladom benzínu, žehliareň a kúpeľ. Medzi technické vybavenie patril napríklad domáci výťah alebo odsávač prachu. Vila bola veľmi luxusne zariadená. Napr. pracovňa Karla Kramářa mala 7,5 m vysoký strop, kozub zo zeleného mramoru a pracovný stôl potiahnutý byvoliou kožou.

Dňa 13. mája 1915 sa Kramářovci nasťahovali do vily. Už o týždeň neskôr, 21. mája, však Karla Kramářa zatkla polícia a bol uväznený vo Viedni. Vila zostala neobývaná až do Kramářovho prepustenia po cisárskej amnestii v roku 1917.

Po smrti Kramářových vilu od roku 1938 spravovala Spoločnosť dr. Karla Kramáře, ktorá ju prenajala Národnej galérii. V roku 1948 bola spoločnosť rozpustená a vila pripadla štátu.

Od roku 1952 bola vila pod správou komunistického Úradu predsedníctva vlády a postupne chátrala. V rokoch 1994 až 1998 prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Po rekonštrukcii slúži vila ako rezidencia predsedu vlády Českej republiky.

Obyvatelia a užívatelia * domu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šetřilová, Jana: Kramářova vila. Dejiny a súčasnosť, 1993, č. 3, s. 49-51 (Teraz autorka publikuje pod menom Jana Čechurová.)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jana Čechurová - Dana Stehlíková - Miloslava Vandrovcová: Karel a Naděžda Kramář doma. Publikácia k rovnomennej výstave. Úrad vlády Českej republiky, Praha 2008.
  • SLAVÍK, Herbert. Strakova akademie - Kramářova vila - Lichtenštejnský palác - Hrzánský palác. Praha : Úřad vlády ČR, 2008. 263 s. ISBN 978-80-903963-0-2. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kramářova vila na českej Wikipédii.