Kreousa (dcéra Priama)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kreúsa po páde Tróje, autor: Federico Barocco (1598), Galéria Borghese

Kreousa alebo Kreúsa (starogr. Κρέουσα – Kreousa/iný prepis Kreúsa) je v gréckej mytológii dcéra trójskeho kráľa Priama[1] a jeho manželky Hekaby.[2][3]

Mýtus o Priamovej dcére Kreúse dnes žije v podobe, ktorú nám vo svojom spracovaní zanechal rímsky básnik Vergílius v epickom diele Eneida.[4] Kreúsa sa stala manželkou Aineia,[3] syna Trójana Anchisa a bohyne Afrodity.[5] Aineias bol v trójskej vojne vodcom dardanských odielov[6] a právom ho nazývali „statočných Dardancov pýchou“ a „hrdinom nad iných slávnym“, ale jeho hrdinstvo rovnako ako iných statočných trójskych bojovníkov nemohlo odvrátiť pád Tróje.[6] Stalo sa tak z vôle bohov a rovnako z ich vôle mal Aineias prežiť a Kreúsa nie.[6]

Aineias sa potom ako jediný z trójskych vodcov zachránil a z horiaceho mesta vyviedol aj svojho otca Anchisa, syna Askania a niekoľkých obyvateľov.[6] Kreúsa však pri úteku zaostala a pohltili ju plamene horiaceho mesta. Keď sa Aineias vrátil a hľadal ju, stretol už len jej ducha,[7] ktorý mu poradil, aby svoj domov hľadal v ďalekej Itálii.[8] Aineias nakoniec po dlhých rokoch blúdenia pristal pri brehoch Latia, kde založil dynastiu, ktorej potomkami boli zakladatelia Ríma Romulus a Rémus.[5]

Podľa antického autora Pausania Kreúsa v Tróji nezomrela, lebo ju zachránila matka bohov Rhea a bohyňa lásky Afrodita.[9]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apollodoros, Bibliotheca, 3,12,5.
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 331.
  3. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 257.
  4. Vergílius, Aeneis, 2,650-795.
  5. a b Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 47-48.
  6. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 33.
  7. Vergílius, Aeneis, 2,752-795.
  8. Vergílius, Aeneis, 2,777.
  9. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,21,1.