Kráľovská záhrada

Kráľovská záhrada je záhrada v Prahe na Hradčanoch na severnom hrebeni tiahnúcom sa od západu k východu. Má rozlohu 3,6 ha a od Pražského hradu ju oddeľuje Jelenia priekopa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Záhradu založil v roku 1534 cisár Ferdinand I. Habsbruský na mieste pôvodných stredovekých vinohradov. Bola navrhnutá v renesančnom slohu a postupom doby do nej pribudlo veľa objektov. Vo východnom cípe je to napr. renesančný Letohrádok kráľovnej Anny. Uprostred je to Míčovna a sochy od Maxmilliána Brokoofa a M. Bendla, na západe potom Vila Dr. Eduarda Beneša. Hlavným cieľom záhrady bolo pestovanie stromov nezodpovedajúcich biotopu Strednej Európy, preto sú tu gaštany, javory, liesky a ďalšie nepôvodné druhy. V súčasnosti priestor záhrady nie je jednoliaty, ale je tvorený rôznymi oddielmi, ktoré boli upravované a prepracovávané v priebehu storočí.

Popis záhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Záhrada je na svojom západnom cípe ohraničená cestou vedúcou cez Prašný most do Hradu, na opačnej strane potom Letohrádkom kráľovnej Anny, nesprávne označovaným ako Belvedér. Na južnej strane hraničí s Jeleňou priekopou, ktorá ju oddeľuje od Pražského hradu. Na severnej strane sa nachádza múr. V zahrade je rada objektůov, sôch, fontán, vodotryskov a záhradnických prvkov. Patrí sem:

Letohrádok kráľovnej Anny – renesančná stavba z polovice 16. storočia slúžiaca pôvodne manželke Ferdinanda I. Anne Jagelovskej. Neskôr za vlády Jozefa II. muničný sklad a od 50. rokov občasná galéria.
Giardinetto – časť záhrady pred letohrádkom charakterizovaná krami pestovanými v bludiskových uličkách. Uprostred giardinetta sa nachádza tzv. Spievajúca fontána.
Spievajúca fontána – renesančná fontána od talianskeho umelca Francesca Terza, odliata v dielnie zvonára Tomáša Jaroša. Spievajúca sa jej hovorí preto, že voda dopadajúca do medenej misky vytvára melodický zvuk.
Oranžéria – skleník založený za vlády Rudolfa II. určený na pestovanie citrusov, mandlí a inej stredozemskej flóry. V súčasnosti je využívaný k rozpestovávanie izbových kvetín. Stavba je typickou ukážkou tvorby Evy Jiřičné.
Míčovna – pôvodne renesančná stavba dokončená nemeckým architektom Bonifácom Wohlmutom v druhej polovici 16. storočia slúžila k loptovým hrám. Interiér bol zničený bombardováním v roku 1945. V súčasnosti je občas využívaná na kultúrne účely.
Alegória noci – baroková socha z dielne Matyáša Bernarda Brauna uená pred míčovnou.
Herkules – baroková socha od M. Bendla.
Prezidentský dom – slúži prezidentom ako miesto odpočinku, nie je však stále obývaná.
Leví dvor – pôvodne prvá pražská zoo založená Rudolfom II. Fungovala do roku 1740. V súčasnoti tu je romantická reštaurácia so záhradou farebných ruží a skleníkmi.
Technické budovy – niekoľko budov rôzneho veku pri vstupe na Prašný most slúžiacich v súčasnosti ako zázemie pracovníkov hradu a hradnej stráže.

Stromy a kríky[upraviť | upraviť zdroj]

V Kráľovskej záhrade je možné nájsť statné stromy vo veku zhruba do 150 – 300 rokov. Sú to väčšinou dreviny nepôvodné, teda dovezené z cudziny, aj keď je tu niekoľko líp. Prevažujú hlavne listnaté stromy (javor, buk, gaštan, dub), ale aj menšie ihličňany, z kríkov to sú nádherne kvitnúce magnólie.