Eva Jiřičná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Eva Jiřičná
česká architektka
česká architektka
Narodenie3. marec 1939 (79 rokov)
Zlín, Česko
Odkazy
Webstránkaejal.com
CommonsSpolupracuj na Commons Eva Jiřičná

Eva Jiřičná CBE (* 3. marec 1939, Zlín) je česká architektka pôsobiaca od roku 1968 v Londýne. Je jednou z najznámejších českých architektov vo svete.

Preslávila sa najmä tvorbou interiérov pre svetoznáme módne firmy v Londýne a New Yorku. Je považovaná za jednu z najvýznamnejších členov hnutia High-tech architektúry, ktoré je založené na používaní špičkových technológií a smelých konštrukčných prvkov, pri ktorých často vyžívajú kombináciu ocele a skla.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kongresové centrum v českém městě Zlíně, postavené v roce 2011

Narodila sa krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny v Zlíne. Kvôli nedostatku liekov, prekonala detskú obrnu. Jej otec pracoval ako architekt u známeho zlínskeho podnikateľa Tomáša Baťu. V roku 1940 sa jej rodina musela presťahovať bližšie k Prahe.

Dostala sa na ruské gymnázium a potom sa podľa vzoru svojho otca prihlásila na architektúru. Vyštudovala ČVUT v Prahe a neskôr AVU, najstaršiu a najprestížnejšiu umeleckú školu v Čechách, v ateliéri Jaroslava Fragnera.

Po štátniciach začala učiť cudzincov históriu architektúry. Neskôr odišla pracovať do ÚBOKu, kde sa prvýkrát viac priblížila k navrhovaniu interiérov. V roku 1963 sa vydala a v roku 1968 odišla za manželom do Londýna, neskôr sa rozviedli. V Anglicku bola Eva až do augusta 1969, ale komunistický režim zrušil jej výjazdnú doložku s tým, že jej návrat do vlasti je nežiadúci. V jej neprítomnosti ju odsúdili na tri roky väzenia za nelegálny útek z vlasti, rozsudok však nikdy nevidela. V tom čase bol zhodou okolností v Anglicku aj jej mladší, vtedy len sedemnásťročný, brat Josef, ktorý s ňou nakoniec zostal. Spolu s bratom sa museli o seba postarať. Ako mladá architektka odpisovala na všetky inzeráty a zháňala si prácu. Prvé miesto získala v Ateliéry Louis de Soisson, kde projektovala prístav v Brightone. Keď projekt lodeníc skončil, nedarilo sa jej nájsť nové miesto, preto sa rozhodla rozširovať si svoje schopnosti. Spolupracovala s renomovaným architektom Richardom Rogersom. Na vernisáži obchodu navrhnutého ďalším nemenej známym architektom Normanom Fosterom sa zoznámila s manželkou svojho budúceho významného klienta, Josepha Ettudguiho, ktorý sa zaoberal módou.

Oranžeria na Pražskom hrade od Evy Jiřičnej

Titul diplomovanej architektky získala v roku 1973 a stala sa členkou Kráľovského inštitútu britských architektov. O tri roky neskôr získala britské občianstvo. S krajanom Janom Kaplickým, ktorý bol určité obdobie aj jej životným partnerom, spolupracovala na návrhu obchodného domu Harrods. V roku 1986 si v Londýne založila vlastný ateliér Eva Jiricna Architects. Preslávili ju najmä interiéry londýnskych a newyorských módnych obchodov a butikov. Interiéry obchodov pre Huga Bossa, Josepha Joana a Davida v New Yorku, Londýne a Paríži odrážajú mohutnosť tejto integrovanej stratégie dizajnu.

Do Prahy sa Eva Jiřičná vrátila až v roku 1990, kedy prišla s BBC natočiť dokument o architektúre. Vznikla tak napríklad originálna oranžéria u Jeleního příkopu na Pražskom hrade. S Václavom Havlom spolupracovala aj na rekonštrukcii kostola Sv. Anny v Prahe. K ďalším projektom Evy Jiřičnej patria aj interiéry Tancujúceho domu, pražská kaviareň Čierna Labuť, pešia lávka v Brne alebo Hotel Josef na Rybnej Ulici v Prahe. Za svoju architektonickú prácu získala Rad britského impéria a vymenovali ju za členku niekoľkých kráľovských akadémií. Bola v mnohých medzinárodných porotách, prednášala na medzinárodných sympóziách a pôsobila na mnohých fakultách architektúry vo Veľkej Británii (Sheffield, Leicester, Oxford) a USA (Harvard, Pensylvánia). V roku 1996 bola vymenovaná za profesorku a vedie ateliér architektúry na VŠUP (Vysoká škola umělecko-průmyslová) v Prahe. V súčasnosti má architektonické štúdio v Prahe a Londýne.

Najznámejšie stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]