Preskočiť na obsah

Kyberšikanovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
graf znázorňuje, že tínedžeri sa najčastejšie stávajú obeťami kyberšikany na Facebooku a Instagrame

Kyberšikanovanie (iné názvy: kyberšikana, kybernetická šikana, počítačová šikana, angl. cyberbullying) je druh šikany, špecifický tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, najčastejšie prostredníctvom internetu či mobilného telefónu a sociálnych sietí. Ide o zasielanie obťažujúcich, urážlivých či útočných mailov a SMS, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, prípadne zverejňovanie fotografií a videí s cieľom poškodenia identity danej osoby.

Kyberšikana je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete.[1] Najčastejšie sa vyskytuje na sociálnych sieťach ako Facebook, Twitter, Instagram ale aj pri hraní online videohier, e-mailovaní či písaní obyčajných sms správ. Najčastejšie sa objavuje medzi mladistvými na stredných školách, no môže sa vyskytnúť i u vysokoškolákov či medzi kolegami v práci.

Je to práve anonymita, ktorá často priťahuje agresorov. Cítia sa chránení pred odhalením vďaka častému používaniu falošných kont alebo pseudonymov či rôznych prezývok. Avšak pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.[1]

Druhy kyberšikany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kybernetické prenasledovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tiež online prenasledovanie (angl. cyberstalking) je forma šikany, ktorá využíva internet na neustále sledovanie obete, ktoré môže byť spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním.[2]

Je nepriateľské chovanie útočníka voči obeti vo virtuálnom svete. Ide o veľmi agresívnu diskusiu, hádku na internete. Niektorí užívatelia (napríklad trollovia) úmyselne takéto diskusie vyvolávajú uverejňovaním rôznych kontroverzných príspevkov, urážaním účastníkov diskusie a podobne.

Ide o zasielanie textov, fotografií alebo videí so sexuálnou tematikou prostredníctvom elektronických médií. Tieto materiály často končia na internete a môžu mať pre obeť fatálne dôsledky, sú často používané aj ako prostriedok vydierania. Ak sa jedná o osobu mladšiu ako 18 rokov, útočník sa dopúšťa trestného činu rozširovanie detskej pornografie[3].

Happy slapping

[upraviť | upraviť zdroj]

Je nový typ „zábavy“ mladých ľudí, ktorý vznikol v Británii. Spočíva v tom, že agresor si vyberie obeť a následne ju fyzicky napadne (zfackuje) a celé si to nahráva na mobilný telefón. Následne zverejní nahrávku na internete. Happy slapping postupne prekračuje limity, agresor už len nefackuje svoju obeť, ale hranice posúva na závažnejšie prejavy (fyzickej) agresivity hraničiace so zákonom.

Trestnosť na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku do roku 2021 neboli pojmy „šikanovanie“ a „kyberšikanovanie“ trestnoprávne vymedzené. Takéto konanie páchateľa napĺňalo trestné činy, resp. skutkové podstaty nasledovných trestných činov[4]:

  • Nebezpečné prenasledovanie, tzv. kyberstalking (§ 360a Trestného zákona)
  • Vydieranie (§ 189 Trestného zákona)
  • Nátlak (§ 192 Trestného zákona)
  • Sexuálne zneužívanie (§ 201, § 201a, § 201b Trestného zákona)
  • Ohováranie (§ 373 Trestného zákona)
  • Poškodzovanie cudzích práv (§ 376 Trestného zákona)
  • Detská pornografia – výroba, rozširovanie, prechovávanie a účasť na detskom pornografickom predstavení ( § 368 až § 370 Trestného zákona)
  • Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov (§ 422d Trestného zákona)
  • Hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona)
  • Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424 Trestného zákona)
  • Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu (§ 424a Trestného zákona)

Nebezpečné elektronické obťažovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. júla 2021[5] do slovenského Trestného zákona pribudol trestný čin § 360b Nebezpečné elektronické obťažovanie (kyberšikanovanie). „Tri roky odňatia slobody môžu hroziť tomu, kto druhú osobu úmyselne dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jej mene alebo spôsobuje iné podobné dlhodobé obťažovanie.“[6] Rovnako bude potrestaný ten, kto "neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach."[7]

Ak konanie malo "osobitný motív alebo ak je obeť chránená osoba" posúva sadzbu na 1 až 4 roky. Pri značnej škode alebo pri úmysle získať značný prospech či pri opakovanom prečine hrozí 2 až 6 rokov väzenia.[6][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Kyberšikanovanie [online]. www.zodpovedne.sk, [cit. 2018-02-17]. Dostupné online.
  2. TOMKOVÁ, Jarmila. Kybernetické prenasledovanie - cyberstalking je už aj na Slovensku trestné. 17.2.2018. Dostupné online [cit. 2018-02-17].
  3. Rozširovanie detskej pornografie (Trestný zákon) | Lewik [online]. www.lewik.org, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online.
  4. kybersikanovanie.sk | Legislatíva [online]. [Cit. 2021-09-16]. Dostupné online. Archivované 2016-10-20 z originálu.
  5. TERAZ.SK. Prezidentka podpísala novelu Trestného zákona týkajúcu sa kyberšikany [online]. TERAZ.sk, 2021-06-08, [cit. 2021-09-16]. Dostupné online.
  6. a b Do Trestného zákona pribudne trestný čin. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-27. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
  7. a b S-EPI. 300/2005 Z. z. Trestný zákon | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2021-09-16]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]