Lăvov most
| Lăvov most | |
 pohľad na most z východu | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Bulharsko |
| Mesto | Sofia |
| Premosťuje | Vladajska reka |
| Architekt | Antonín Kolář, Václav Prošek, Josef Prošek |
| Začiatok výstavby | 1888 |
| Koniec výstavby | 1891 |
| Otvorený | 1891 |
| Súradnice | 42°42′18″S 23°19′26″V / 42,705°S 23,323889°VSúradnice: 42°42′18″S 23°19′26″V / 42,705°S 23,323889°V |
| Parametre | |
| Dĺžka | 26 m |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Commons | Lăvov most |
Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most)[1][2][3][4][5] je most na rieke Vladajska reka, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[5][1]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Lăvov most sa nachádza v centrálnej časti Sofie[1][5][3][4] v rajóne Serdika (bulh. Сердика) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)[5] na križovatke bulvárov Kňagiňa Marija Luiza (bulh. Княгиня Мария Луиза) a Slivnica (bulh. Сливница).[5][3][4] Je postavený na rieke Vladajska reka.[1][3][2][4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Je dielom architektov českých architektov Antonína Kolářa[3][4][6] (udávaný aj ako Adolf Václav Kolář,[6][3] Anton Václav Kolář, alebo Antonín Václav Kolář[6]), Václava Proška[3][2][4] a Josefa Proška.[1]
Na každom zo štyroch koncoch mostných parapetov sa nachádza bronzová socha leva, podľa ktorých most získal svoje meno.[1] Kovové elementy, teda bronzové sochy levov, lampy a ďalšie kovové časti, sú výrobkom viedenskej firmy Waagner[1][3][4] Rudolpha Philippa Waagnera. Vyrobené a dodané boli v roku 1891.[3]
Lăvov most bol postavený ako súčasť plánovaného memoriálu na počesť štyroch bulharských revolucionárov, Georgiho Abadžijatu, Kira Geoševa, Nikolu Krušin-Čolaku a hadžiho Stojana Tabakova, ktorí boli obesení 15. novembra 1877 na rôznych miestach v Sofii za účasť v národno-oslobodzovacích aktivitách.[4] Revolucionárov predstavujú sochy levov na okrajoch mostných parapetov.[3][4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Antický most[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý známy most stál približne na mieste dnešného mostu už v priebehu 3. – 4. storočia. Tento most bol súčasťou rímskej cesty Via Militaris, ktorá spájala dnešný Belehrad s dnešným Istanbulom.[3]
Stredoveký most[upraviť | upraviť zdroj]
Neskôr stál na mieste stredoveký kamenný most, ktorý bol známy pod názvom Šarenija most (bulh. Шарения мост, doslova Farebný most),[2][1][4][3] alebo Slamen most (bulh. Сламен мост, doslova Slamený most).[4] Názov Farebný most most získal na základe žltých a červených pruhov, ktorými bol dekorovaný.[3][4] Názov Slamený most bol zase odvodený od faktu, že iniciátor výstavby bol bohatý turecký obchodník so slamou.[4] Most bol postavený v období osmanskej nadvlády na základe iniciatívy Halila Saliho Efendiho.[3]
Súčasný most[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasný Lăvov most nahradil osmanský stredoveký kamenný most.[3] V čase výstavby stál most na okraji vtedajšej Sofie a predstavoval jednu zo vstupných brán do mesta. Bol postavený na ceste, ktorá vedie od hlavnej sofijskej železničnej stanice do politického a administratívneho centra mesta.[1][3][4]
Hlavná časť výstavby mostu prebehla v rokoch 1888 – 1889[1][2][4][3] a úplne bol most dokončený inštalovaním kovových častí v roku 1891.[3][4][1] Výstavba mostu stála vtedajších 260 000 zlatých levov, čo bola na tú dobu veľmi vysoká čiastka.[4]
Most ostal hlavným vstupom do mesta až do 20. rokov 20. storočia.[3] V roku 1955 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[5]
V roku 2014 prebehla úprava okolia mostu a cestných komunikácií. V rámci rekonštrukcie boli objavené zvyšky pôvodného antického mostu zo 4. storočia. Fragmenty z tohto mostu sú dnes vystavené pri súčasnom moste.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[5][4]
Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1988 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[5]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most).[5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na most z bulváru Kňagiňa Marija Luiza zo severu -
pohľad na most z bulváru Slivnica z juhozápadu -
pohľad na most zo západu -
detailný pohľad na konštrukciu mostu -
celkový pohľad na mostný parapet -
celkový pohľad na sochu leva -
detailný pohľad na sochu leva -
detailný pohľad na lampáš v centrálnej časti mostného parapetu -
detail z mostného parapetu -
fragment pôvodného antického mostu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 7 – kru-mom. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104296. S. 2637. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 30. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 277. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 200 – 202. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 6 – zna-kru. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104289. S. 2367. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lăvov most
