Ladislav Lavotha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ladislav Lavotha
podplukovník generálneho štábu
podplukovník generálneho štábu
Narodenie10. marec 1905
Spišské Podhradie, Slovensko
Úmrtie20. január 1968 (62 rokov)
Spišské Podhradie, Slovensko

Ladislav Lavotha (* 10. marec 1905, Spišské Podhradie – † 20. január 1968, Spišské Podhradie) bol vojak z povolania, dôstojník československej armády, neskôr vysoký dôstojník generálneho štábu a príslušník slovenskej brannej moci, vysokoškolský vojenský pedagóg, zástupca veliteľa vysokej vojennej školy v Bratislave, Pseudonym: A.B.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Spišskom Podhradí, do skromnej robotníckej rodiny evanjelikov augsburského vyznania. Jeho otcom bol Arpád Lavotha a matkou Helena, rodená Szollerová.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol výborným žiakom. Po absolvovaní obecnej školy začal študovať na vyššej priemyselnej škole strojárskej v Košiciach s vyučovacím jazykom maďarským, ktorú úspešne absolvoval v roku 1924, zložením maturitnej skúšky s vyznamenaním. Okrem maďarského jazyka ovládal aj francúzsky, nemecký i ruský jazyk.

Štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1924 bol riadne odvedený, predurčený k výkonu vojenskej prezenčnej služby k pešiemu pluku 32 v Košiciach. Zrejme vtedy sa rozhodol pre službu vojaka z povolania. Dňom 1. októbra 1924 bol, ako jeden z mála Slovákov, prijatý na Vojenskú akadémiu v Hraniciach ako vojenský akademik. Na akadémii študoval v rokoch 1924 – 1926 odbor delostrelectvo. Po úspešnom absolvovaní štúdia v auguste 1926 s prospechom veľmi dobrým, bol menovaný poručíkom automobilového vojska, pričom od 1. októbra 1926 bol preradený do skupiny dôstojníka delostrelectva.

Služba v medzivojnovej československej armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní VA bol zaradený u automobilového práporu 2, od októbra 1926 bol premiestnený k del. pl. 6 v Brne. Od októbra 1927 do júla 1928 absolvoval delostreleckú aplikačnú školu v Olomouci s dobrým prospechom. Následne sa opäť stal príslušníkom del. pl. 6. ako I. dôstojník batérie a dôstojník – pátrač batérie. Od roku 1930 nadporučík delostrelectva. Od októbra 1930 do júna 1931 absolvoval delostrelecký ekvitačný kurz v Bratislave. Od marca 1932 veliteľ 9. batérie a veliteľ remontného oddelenia pluku. V rokoch 1932 – 1935 vykonával viaceré funkcie, okrem iného funkcie mobilizačného dôstojníka pluku a druhého dôstojníka náhradného oddielu.

Štúdium na Vysokej škole vojnovej v Prahe a ďalšia služba v čs. armáde[upraviť | upraviť zdroj]

Ako úspešný a perspektívny dôstojník podal prihlášku na Vysokú školu vojenskú v Prahe, na ktorú bol prijatý vo februári 1935. V roku 1936 bol následne povýšený na kapitána delostrelectva. Ako frekventant Vysokej vojenskej školy absolvoval ešte v roku 1935 plynový kurz u Vojenského chemického ústavu v Olomouci s veľmi dobrým prospechom, absolvoval tiež stáže u útvarov zbraní. V II. a III. ročníku VŠV absolvoval teoretické štúdium. VŠV úspešne ukončil v roku 1937. Od júla 1937 pridelený k veliteľstvu 9. divízie v Bratislave ako prednosta 4. (materiálneho) oddelenia štábu divízie. Od decembra 1937 pridelený k veliteľstvu 16. divízie v Ružomberku, prednosta 2. (spravodajského) oddelenia štábu. Od 1. augusta 1938 dôstojník generálneho štábu. Počas mobilizácie čs. armády v roku 1938 bol prednostom 2. (spravodajského) oddelenia veliteľstva mobilizovanej 21. divízie.

Príslušníkom v slovenskej brannej moci[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku samostatného Slovenského štátu bol pridelený k MNO Bratislava. Od mája 1939 bol premiestnený k Vyššiemu veliteľstvu 1 Trenčín ako náčelník štábu, od júna 1939 major generálneho štábu.

Zúčastnil sa ťaženia slovenskej brannej moci proti Poľsku po boku Nemecka v septembri 1939. Počas ťaženia náčelník štábu 1. divízie „Jánošík“, vytvorenej z VV 1 v Trenčíne. V roku 1939 v rámci svojich možností pomáhal svojim bývalým českým kolegom dôstojníkom v odchode za hranice do zahraničného odboja. Od februára 1940 bol ustanovený aj za riadneho profesora Vysokej vojennej školy v Bratislave.

Od júla 1940 bol opätovne premiestnený na MNO ako prednosta výcvikového oddelenia MNO a povýšený na podplukovníka generálneho štábu. Ako erudovaný dôstojník gen. štábu bol ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa VVŠ plk. gšt. Augustína Malára. Fakticky riadil celú VVŠ namiesto veliteľa, ktorý bol služobne zaneprázdnený výkonom iných funkcií.

V ťažení proti ZSSR a ďalšia služba v slovenskej brannej moci[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 1941, po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom, bol odoslaný do poľa ako prednosta 2. (spravodajského) oddelenia Veliteľstva armády v poli. Na Slovensko sa vrátil v septembri 1941, kde opäť vykonával funkciu zástupcu veliteľa VVŠ, zastupoval neprítomného veliteľa VVŠ plk. gšt. Augustína Malára. Od marca 1942 bol opätovne odoslaný do poľa ako náčelník štábu Rýchlej divízie. S RD sa zúčastnil ťažkých bojov pri rieke Mius. Po návrate na Slovensko od augusta 1942 bol opätovne zástupcom veliteľa VVŠ. Od januára 1943 bol premiestnený k MNO ako prednosta 15. oddelenia, od októbra 1943 bol ako veľmi schopný vojenský pedagóg a organizátor poverený vedením VVŠ. Po vytvorení Armádneho veliteľstva v Prešove v roku 1944 bol od apríla 1944 náčelníkom štábu Východoslovenskej armády.

Prelomový rok 1944[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci augusta 1944 bol v rámci nemeckej odzbrojovacej akcie, zameranej proti Východoslovenskej armáde zajatý nemeckými jednotkami a následne odvlečený do zajateckého tábora M – Stalag – XVII a umiestnený v Kaisersteinbruchu. V zajatí zostal niekoľko mesiacov. Na žiadosť slovenskej vlády nemecká armáda prepustila časť príslušníkov VSA, medzi nimi aj pplk. gšt. Ladislava Lavothu, ktorý sa vrátil na Slovensko v decembri 1944. Od februára 1945 bol poverený výkonom funkcie na Generálnom sekretariáte obrany štátu v Bratislave.

V obnovenej ČSR[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení II. svetovej vojny sa prihlásil do československej armády. No prijatý bol do nej až v roku 1948. Krátko zastával funkciu dôstojníka štábu veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Ešte v roku 1948 bol odoslaný na dovolenku s čakaním a od septembra 1949 bol preložený do výslužby. Po odchode z armády bol perzekvovaný za svoju službu v I. Slovenskej republike. V roku 1950 mu bola bezdôvodne odňatá vojenská hodnosť podplukovníka gšt., zostal vojakom v zálohe. Musel sa vysťahovať z Bratislavy, pracoval v rôznych občianskych zamestnaniach. Zomrel už ako dôchodca vo svojom rodisku v Spišskom Podhradí dňa 20. januára 1968.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako riadny profesor a zástupca veliteľa Vysokej vojennej školy v Bratislave písomne spracoval množstvo prednášok a cvičení, ktoré boli využívané vo vyučovacom procese. Príležitostne prispieval odbornými článkami, predovšetkým do vojenských periodík.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska. V. zväzok. 1939-1945. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2008,
  • CSÉFALVY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945. Bratislava: VHÚ, 2013,
  • HRONSKÝ, Marián – KRIVÁ, Anna – ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska 1914-1939. IV. zväzok. Bratislava: MO SR, 1999,
  • JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram, 2004,
  • JABLONICKÝ, Jozef. Z ilegality do povstania – kapitoly z občianskeho odboja. Bratislava: Dali-BB, 2009,
  • Kol. Armáda v dejinách Slovenska. Bratislava. II. časť. Bratislava: MO SR, 1993,
  • KORČEK, Ján. Slovenská republika 1943 – 1945. Bratislava: MO SR, 1999.
  • LACKO, Martin. Proti Poľsku – Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava: ÚPN, 2007,
  • MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažní proti Sovietskemu zväzu (1941-1944) III. Rýchla divízia. Banská Bystrica: DALI-BB, 2009,
  • PAŽUROVÁ, Helena. Východoslovenská armáda. Horúce leto na východnom Slovensku 1944. Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2012.
  • ŠOLC, Jiří. Osudná rozhodnutí – Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945. Praha: Naše vojsko, 2006,
  • ŠTEFANSKÝ, Václav. Armáda v SNP. Bratislava: Pravda, 1984,
  • TÓTH, Dezider (ed.). Generál Golian a jeho doba. Materiály u odborného seminára k 100. výročiu narodenia Jána Goliana Banská Bystrica 31.10.2006. Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2008,