Languedoc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Languedoc
Erb Languedocu

Languedoc je historické územie na juhu Francúzska pri pobreží Stredozemného mora. V minulosti bolo samostatným štátom so svojim vlastným jazykom.

K hlavným strediskám Languedocu patrí Albi. Najväčším mestom na severozápade je Toulouse, ale hlavné kultúrne centrá ležia okolo Stredozemného mora a pod Pyrenejami - Montpellier, Narbonne, Carcassonne.

K francúzskemu kráľovstvu bol Languedoc násilne pripojený po križiackej výprave v 13. storočí, kedy vzniklo na území Toulouského grófstva hnutie početných katarov. Ich hlavným centrom bolo mesto Albi, z čoho vznikol pojem albigénstvo. Oblasť je posiata katarskými hradmi.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Languedoc na českej Wikipédii.