Lectorium Rosicrucianum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol náboženského hnutia Lectorium Rosicrucianum

Lectorium Rosicrucianum je nové náboženské hnutie, ktoré sa považuje za modernú celosvetovú školu ezoterického kresťanstva, školu mystérií. Na jej založení sa podieľali dvaja holandskí mystici Jan van Rijckenborgh (1896 – 1968, vlastným menom Jan Leene)[1], jeho brat Zwier Willem Leene (1892 – 1938)[2] a pani Catharose de Petri (1902 – 1990, vlastným menom Henriette Stok-Huizer)[2]. Oficiálne vzniklo toto spoločenstvo v holandskom Haarleme dňa 25. augusta 1935 ako pobočka americkej vetvy organizácie Rosicrucian Fellowship.

Učenie tejto školy je založené na forme moderného kresťanského gnosticizmu[3], vychádzajúceho z Biblie, z myšlienok a predstáv klasických rozikruciánov 17. storočia, z učenia albigénskych, katárov a z iných foriem nábožensko-mystického myslenia, ako sú hermetizmus[4] či alchýmia[5], pričom nachádza paralely s gnosticizmom a mysticizmom všetkých veľkých náboženstiev a čias, ako boli egyptská či čínska gnóza, súfizmus či kabala.

Druhá svetová vojna a nacizmus zatlačili toto mladé hnutie do úzadia, no nebolo zlikvidované, pretože sa stiahlo z verejného života. Prežilo a v súčasnosti má vyše 15000 členov v krajinách na celom svete, vrátane Európy, Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, Nového Zélandu a Afriky.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Úplný začiatok histórie duchovnej školy Lectorium Rosicrucianum sa datuje do roku 1924, kedy si bratia Z. W. Leene a J. Leene a asi 15 sympatizantov Heindelovho učenia[6] prenajali zadnú časť domu na ulici Bakenessergracht 13 v Haarleme a stali sa členmi amerického hnutia Rosicrucian Fellowship, ktoré v roku 1909 založil Max Heindel. Práca sa rozvíjala od tých čias celých 16 rokov, až do začiatku vojny. Obaja bratia spolu s priateľmi, ako napr. Cor Damme, A. Rutgers van der Loeff, E. Roland-Retera a ďalšími, sa tak stali učiteľmi Heindelovho nového‚ ezoterického učenia čistého kresťanstva.[7][6]

V roku 1928, a to 15. februára, bola v Haarleme založená kancelária pre tlač Rosicrucian Fellowship, ktorá sa neskôr premenila na vydavateľstvo The Rozekruis Pers. To bolo jedným z krokov na osamostatnenie sa holandskej vetvy Heindelovho učenia. Tým sa umožnilo vydávanie tlače v Holandsku, hlavne časopisu Het Rosenkreuz a týždenníka Aquarius.

Dňa 24. decembra 1930 sa k bratom Leeneovým pripojila manželka pána J. H. Stock, ktorá sympatizovala s hnutím už od začiatku - pani H. Stok-Huizer. Aj Cor Damm (1897 – 1969) bol v tých časoch už dva roky po boku oboch bratov.

Spoločne pracovali na šírení myšlienok Heindelovho‚ ezoterického kresťanstva, čo viedlo k tomu, že dňa 24. decembra 1934 bola úradom oficiálne podaná žiadosť o založenie nezávislej pobočky Rosicrucian Fellowship. O rok neskôr získala právny status ako Holandská pobočka Rosicrucian Fellowship, čo bolo ústredie pre holandsky hovoriacu oblasť spoločenstva Rosicrucian Fellowship, ktoré v tom čase malo sídlo v Seattli v USA. V Holandsku táto skupina mala v tom čase už 545 žiakov a asi rovnaký počet záujemcov, ktorí sa schádzali v centrách, ktoré vznikli v niektorých mestách. Keďže už nešlo o dobrovoľnícku prácu, bolo potrebné vytvoriť ústredie, a tým nezávislú vetvu Rosicrucian Fellowship v Európe, pod menom Rozekruisers Genootschap (Rosicrucian Society).

V rokoch 1934 – 1940 sa organizovali letné školy na pozemku v De Haere, ktorý spoločnosť kúpila blízko Doornspijk. Toto miesto sa neskôr stalo centrom pre mládež a konferenčným miestom pre mládež Noverosa (bolo založené v roku 1957, pôvodne ako konferenčné miesto pre dospelých).

Dňa 20. marca 1937 bol v Haarleme položený základný kameň prvého chrámu v Holandsku.

Až do roku 1938 bol Z. W. Leene tou dynamickou silou, ktorá viedla toto spoločenstvo. Náhle dňa 8. marca 1938 zomrel v náručí svojho brata. J. Leene a H. Stok-Huizer pokračovali v začatej práci. Počas vojny sa venovali hlavne štúdiu textov, napr. manichejských, Corpus Hermeticum, Jacoba Böhmeho a iných, a začali používať pseudonymy Jan van Rijckenborgh a Catharose de Petri. Rijckenborgh publikoval knihu, založenú na siedmich listoch z biblickej Knihy Zjavenia pod názvom Dei Gloria Intacta.

Po druhej svetovej vojne v roku 1945 mohli opäť oficiálne zahájiť svoju činnosť a vytvorili School of the Rose-Croix d'Or (Lectorium Rosicrucianum). Centrom záujmu sa stále viac stával pojem „gnóza“, pričom šlo o kristocentrický pohľad na skutočnosť, že Boh môže byť poznateľný z prvej ruky. Toto poznanie možno dosiahnuť vnútorným vývojom jedinca na základe dôkladného sebapoznania, ktoré Biblia nazýva „zrodením z vody a ducha“.

V roku 1954 zakladatelia stretli vo Francúzsku Antonína Gadala, dôležitú osobnosť katárskeho obrodenia. Tento založil v roku 1957 francúzsku vetvu LR a stal sa jej prezidentom. Na organizovanie konferencií sa tu začali používať polia v Ussat-les-Bains a bolo tu vytvorené múzeum.

V roku 1960 bola v Holandsku organizácia preregistrovaná a stala sa náboženskou organizáciou Lectorium Rosicrucianum. V tých časoch boli aktívne mestské centrá v Haagu, Amsterdame, Utrechte, Groningene, Haarleme, a v súčasnosti ich je 14 v celom Holandsku.

Od tej doby sa činnosť spoločenstva rozvíjala aj v iných krajinách. V súčasnosti má medzinárodná škola LR svoje centrá asi v 130 mestách v 36 krajinách sveta. V týchto centrách sa schádzajú žiaci a sympatizanti. Okrem toho sa v jednotlivých krajinách budujú aj konferenčné miesta.

Jan Leene zomrel v januári 1968. Po vnútornej kríze, ktorú svojím odchodom spôsobil Hank Leene (syn Jana Leeneho), pričom zo združenia odišla časť žiakov, viedla LR Henriette Stok-Huizer až do smrti v roku 1990. Odvtedy je hnutie riadené skupinou, zloženou z viacerých členov z rôznych krajín, tzv. Medzinárodným duchovným vedením (International Spiritual Directorate - ISD).

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Lectorium Rosicrucianum bolo kvalifikované ako „Kristo-centrická škola mystérií“, ktorá je inšpirovaná „prastarými kresťanskými mystériami“ (Katári, Grál, klasickí Rozikruciáni). Massimo Introvigne definoval LR ako „dualistické a gnostické kresťanstvo“, ktoré nie je časťou New Age. V svojich stanovách francúzska vetva uvádza, že jeho cieľom je „rozširovať mystériá Ružového Kríža, Gnózy a Svätého Grálu“, a zamietnuť „mágiu, praktiky využívania média a všetky okultné a astrologické praktiky“.

Organizácia[upraviť | upraviť kód]

Lectorium Rosicrucianum má vydavateľstvo Rosecruis Pers, ktoré vydáva knihy zakladateľov hnutia a ich preklady, ale i literatúru, ktorá súvisí s učením hnutia a časopis Pentagram.

Hnutie sa deklaruje ako náboženstvo a tento status dosiahlo v Holandsku, Španielsku a Maďarsku. V ostatných krajinách pracuje ako legálna organizácia podľa právneho poriadku toho-ktorého štátu. Na Slovensku pracuje ako neziskové občianske združenie pod názvom „Medzinárodná škola Zlatého Ružokríža“.

Ohlasy[upraviť | upraviť kód]

Po analýze hnutia francúzsky historik Antoine Faivre o hnutí povedal, že „má všetky charakteristiky zasväcujúceho rádu, ktoré súhlasia s históriou bežných moderných ezoterických hnutí. (...) Myslím že nezodpovedá žiadnym kritériám v správe (francúzskej) komisie na definovanie sekty. (...) Táto škola, v každom ohľade úctyhodná, nepredstavuje žiadne nebezpečné aspekty a dokonca vykonáva (...) zaujímavú a pozitívnu činnosť.“[8]

V roku 2012 bolo LR registrované ako náboženská organizácia aj vo Francúzsku, a tu hlavná proti-sektová organizácia MIVILUDES a UNADFI prehlásila, že toto hnutie nepovažuje za sektu.[9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. HUIJS, Peter. 2011. Called by the world heart. 1. vydanie. Haarlem: Rozekruis Pers, 2011. ISBN 978-906732-340-6. s. 146.
  2. a b BEZDĚK, Robert. 2005. Západní ezoterismus a christologie. Christologické aspekty v dílech představitelů západní ezoterické tradice 20. století. In: Studie, 2005/1/XIII, Brno: Masarykova univerzita. Dostupné online.
  3. DIETZFELBINGER, Konrad. 2001. Školy mysterií. České vyd. Praha: Vovlox Globator, 2001. ISBN 80-7207-445-8. s. 187.
  4. CHLUP, Radek. 2007. Corpus Hermeticum. české vydanie. Praha: Herman a synové, 2007. ISBN 978-80-87054-09-3.
  5. MAIEN, J. P. 2013. Odkaz bratrstva zlatého a růžového kříže, příspěvek k dějinám rosenkruciánství 17. a 18. století. české vyd. Praha: Malem, 2013. ISBN 978-80-87580-66-0.
  6. a b HEINDL, Max. 2001. Rosekruciánská kosmokoncepce aneb mystické křeťanství. české vyd. Praha : Dobra, 2001. ISBN 80-86459-05-5.
  7. HUIJS, Peter. 2011. Called by the world heart. angl. vyd. Haarlem : Rozekruis Pers, 2011. ISBN 978-90-6732-340-6. s. 261-262.
  8. Faivre, Antoine. 1996. "Les courants ésotériques et le rapport. Les exemples de Nouvelle Acropole et de la Rose-Croix d'Or (Lectorium Rosicrucianum)". Pour en finir avec les sectes – Le débat sur la commission parlementaire (pdf) (in French). CESNUR, Di Giovanni. pp. 251–52. ISBN 88-85237-11-8.
  9. Cabrol, Laurence (11 September 2012). "Tarascon sur Ariège: 2500 Rose Croix pour un rassemblement international". Ariège News. Retrieved 15 September 2012.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]