Leukaros z Akarnanie
Leukaros (starogr. Λεύκαρος – Leukaros) bol starogrécky pankratista.[1]
Leukaros z Akarnanie, krajiny pri juhozápadnom pobreží stredného Grécka,[2] podľa fragmentov Aristotelovej knihy Olympijskí víťazi[3] dotvoril pravidlá pankratia a tak pozdvihol ich úroveň.[1][4] Nie je známe, kedy sa pankration vyvinul na osobitnú športovú disciplínu.[5] Na olympijských hrách ho zaviedli v roku 648 pred Kr.[6]
Podľa nemeckého klasického filológa J. Krauseho, je možné, že Leukaros objavil na hrách spôsob boja, ktorý si natrénoval a že sa potom na olympijských hrách predviedol a získal veniec. Poznamenal tiež, že mohol existovať aj nejaký písomný zdroj (zrejme zo schólií na nemejskú ódu básnika Pindara, schólion je poznámka v texte, z gréckeho schólion, komentár[7]), na základe ktorého ho Aristoteles zaradil medzi olympionikov.[8] Kým nemecký historik K. Müller vo svojom monumentálnom päťzväzkovom diele fragmentárnych citátov gréckych autorov (Fragmenta Historicorum Graecorum - FHG) pripísal Leukara k olympionikom (Olympionikai - grécki olympionici),[9] jeho krajan klasicista a literárny kritik Valentin Rose ho vo svojej zbierke fragmentov (pod názvom Aristotelis qui ferebantur librorum fragmenta) uvádza medzi Akarňanmi (Akarnanón), t. j. starogrékmi všeobecne.[10] Taliansky historik Luigi Moretti uviedol, že tieto informácie nestačia na to, aby Leukara zaradil do zoznamu olympijských víťazov staroveku.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 149.
- ↑ Nigel Wilson. Encyclopedia of Ancient Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3678-800-0. S. 3.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 180.
- ↑ William Blake Tyrrell. The Smell of Sweat: Greek Athletics, Olympics, and Culture. Wauconda : Bolchazy-Carducci Publishers, 2004. ISBN 978-08-6516-553-3. S. 133.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Perfekt, 2001. ISBN 978-80-8046-139-3. S. 156.
- ↑ Donald G. Kyle. Sport and Spectacle in the Ancient World. Hoboken : John Wiley & Sons, 2014. ISBN 978-11-1861-380-1. S. 116.
- ↑ Charles Harrington Elster. Word Workout. New York : St. Martin's Publishing Group, 2014. ISBN 978-12-5002-089-5. S. 440.
- ↑ Johann Heinrich Krause. Olympia. Wien : F. Beck's Universitäts-Buchhandlung, 1838. S. 411.
- ↑ Digitálne vydanie Fragmenta Historicorum Graecorum (FHG) od Karla Müllera (1841-1872), Aristotelis, 261, p. 182, Schol. Pind. III, 27 [1]
- ↑ Aristoteles [fragm.]. Aristotelis qui ferebantur librorum fragmenta, collegit V. Rose. Leipzig : Lipsiae, in aedibus B.G. Teubneri, 1886. S. 304.