Lokália

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lokália (na Morave a v Sliezsku spravidla nazývaná lokálne kaplánstvo alebo lokálna kurácia) bola v minulosti v rímskokatolíckej cirkvi duchovná správa s vlastným kňazom mimo sídla farnosti[1][2]. Kňaz ustanovený na výkon duchovnej správy v dotknutom mieste sa označoval ako lokalista (na Morave a v Sliezsku lokálny kaplán, prípadne lokálny kurát) , eventuálne sa používalo označenie expozitúra, a pre kňaza sa používalo označenie expozita. Oproti farnostiam sa lokality líšili tým, že neboli samostatné, ale patrili pod určitú farnosť v inej obci. Na rozdiel od filiálok (s filiálnym kostolom) mali lokálie vlastného kňaza[1].

Lokálie vznikali[2] za vlády Jozefa II. V rámci politiky zahusťovania duchovnej správy. Ich zriadenie bolo administratívne jednoduchšie a finančne menej nákladné ako zriadenie farnosti; financovanie pochádzalo väčšinou z náboženského fondu[1]. V absolútnej väčšine boli neskôr (v priebehu 19. storočia a začiatku 20. storočia, hromadne najmä v 50. rokoch 19. storočia) povýšené na samostatnú farnosť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c WINTER, Eduard. Der Josefinismus. Berlín : Rutten & Loenning, 1962. (po nemecky)
  2. a b HLEDÍKOVÁ, Zdeňka; DOBEŠ, Jan; JANÁK, Jan. Dějiny správy v českých zemích – Od počátků státu po současnost. [s.l.] : NLN - Nakladatelství, 2005. ISBN 978-80-7106-906-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokálie na českej Wikipédii.