Rozhovory a výroky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lun-jü)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
strana z Rozhovorov a výrokov

Rozhovory a výroky (-názov slov. knižného prekladu; iné názvy: Lun-jü, Rozhovory, Rozpravy, Hovory, Analektá, Konfuciove rozhovory a výroky; číns. 论语/論語 - pchin-jin Lún Yǔ - slov. prepis Lun-jü - dosl. Rozhovory o slovách; angl. a nem. preklad: Analects/Analekten) je kniha rozhovorov s Konfuciom. Ich dnešná podoba bola zostavená v 2. storočí po Kr. z viacerých prameňov. Dielo malo zásadný a dlhotrvajúci vplyv na formovanie čínskeho myslenia a svetonázoru počas nasledujúcich storočí.


Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo je kompiláciou výrokov a myšlienok čínskeho filozofa Konfucia, ktoré adresoval svojím žiakom počas vlastných prednášok. Dielo nenapísal Konfucius, ale jeho žiaci, ktorí boli prítomný na jeho prednáškach a neskôr po Konfuciovej smrti zapísali jeho výroky a tvrdenia do ucelenej podoby. Dielo vzniklo v období bojujúcich štátov.

Ide o tématicky usporiadanú zbierku výrokov a anekdot Konfucia. Skladá sa z dvadsiatich častí, jednotlivé tituly nedávajú zmysel, sú to len začiatky textov, slúžia ako pomôcka pri memorovaní.

Text je napísaný neformálnym spôsobom, jazyk je blízky hovorovej reči. Z básnických figúr sa tam nachádzajú emotívne výroky, zvolania, rečnícke otázky a metafory. Početné sú aj citácie z kánonických spisov. Dôraz je kladený na názornosť a didaktickosť.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo je jedným z najdôležitejších kanonických textov konfucianizmu a dielom, ktoré inšpirovalo nasledujúce generácie čínskych a nečínskych konfuciánskych vzdelancov pri svojich vlastných filozofických záveroch. Ako najzásadnejší text čínskeho filozofického bádania, ovplyvňoval čínske myslenie a svetonázor po celé nasledujúce storočia. Dielo Rozpravy (Lun-jü), okrem Konfuciových výrokov a tvrdení zaznamenáva aj Konfuciov život a pôsobenie na kráľovských a kniežacích dvoroch vtedajšej Číny, ale najmä boj za šírenie jeho náuky.

Hoci bol text kanonizovaný až pomerne neskoro, bol veľmi známy a ovplyvnil vznik viacerých žánrov, napríklad esejistiky. Dodnes funguje ako zdroj prísloví a narážok.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Konfucius veril, že moc a vyspelosť krajiny spočíva v morálnej dobrote jej obyvateľov. Aby sa však ľud mohol morálne obrodiť a zušlachtiť potrebuje mať silný morálny vzor vo vláde a panovníkovi krajiny, ktorý má predstavovať vzor morálnych cností.

Na úrovňi bezprostredných medziľudských vzťahov učil, že na skutočné zušľachtenie vlastnej osobnosti je najdôležitejšie prejavovať úprimnú úctu svojim rodičom, starším súrodencom, starším vo všeobecnosti a vyššie spoločensky postaveným. Konfuciová filozofia obsiahnutá v diele Lun-jü neodmieta individualizmus, pretože hlása, že individuálne túžby by nemali byť potlačené, ale mali by byť kontrolované a umiestnené do prijateľného rámca rituálov a foriem správania, prostredníctvom ktorých môžu ľudia preukazovať svoj rešpekt a úctu voči iným a zodpovedné správanie voči spoločnosti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marina Čarnogurská. A riekol majster: Z klasických kníh konfuciánstva. Bratislava, Tatran, 1990. ISBN 80-222-0089-1.
  • Konfucius: Hovory. Bratislava, CAD Press 1994 (po česky)
  • Konfucius: Rozhovory a výroky. Bratislava, Slovenský Tatran 2006 (po slovensky)
  • Canetti, Elias. The Conscience of Words. Trans. Joachim Neugroschel. Publisher: Farrar Straus Giroux. 1984. ISBN 0374518815.
  • Gardner, Daniel K. Zhu Xi's Reading of the Analects: Canon, Commentary, and the Classical Tradition. New York: Columbia University Press. 2003. ISBN 978-0-231-12865-0
  • Waley, Arthur. "Terms". In The Analects of Confucius. Trans. Arthur Waley. New York: Vintage Books. 1938.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]