Mária Bernarda Bütlerová
Mária Bernarda Bütlerová | |
Rehoľníčka a svätica | |
Biografické údaje | |
---|---|
Občianske meno | Verena Bütler |
Narodenie | 28. máj 1848 Auw, Švajčiarsko |
Úmrtie | 19. máj 1924 (75 rokov) Cartagena, Kolumbia |
Rehoľníčka | |
Vstup | 12. november 1867 |
Večné sľuby | 4. október 1869 |
Svätica | |
V cirkvi | Katolícka cirkev |
Blahorečenie | 29. október 1995 Ján Pavol II. Vatikán |
Svätorečenie | 12. október 2008 Benedikt XVI. Vatikán |
Patronát | Kongregácia františkánskych sestier misionárok Panny Márie Pomocnice |
Atribúty | mníšsky habit |
Sviatok | 19. máj |
Odkazy | |
Mária Bernarda Bütlerová (multimediálne súbory na commons) | |
Mária Bernarda Bütlerová, vlastným menom Verena Bütlerová[1], (* 28. máj 1848, Auw, Švajčiarsko [2] – † 19. máj 1924, Cartagena, Kolumbia) bola švajčiarska mníška a zakladateľka Kongregácie františkánskych sestier misionárok Panny Márie Pomocnice[1]. Katolícka cirkev ju od roku 2008 uznáva za svätú.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Verena Bütler sa narodila roľníkovi a debnárovi Heinrichovi a jeho manželke Kataríne 28. mája 1848 ako štvrtá v poradí a v ten deň bola aj pokrstená.[3] Ako 12-ročná prijala v apríli 1860 1. sväté prijímanie. O 7 rokov neskôr, v novembri 1867, vstúpila medzi kapucínky do kláštora Maria Hilf v Altstättene, kde prijala rehoľné meno Mária Bernarda.[4] Tu bola v roku 1880 zvolená za jeho predstavenú.
V júni 1888[3] spolu s ďalšími šiestimi sestrami[4] odišla na misiu do Ekvádoru, kde založila Kongregáciu františkánskych sestier misionárok Panny Márie Pomocnice, ktorej povolanie je výchovné a charitatívne. Sestry učili a opatrovali chorých v Chone. Medzi ich ďalšie aktivity patrila duchovná a zdravotnícka pomoc všetkým sociálnym vrstvám obyvateľstva či zakladanie nemocníc.[5] Spoločenstvo bolo uznané miestnym biskupom v roku 1912 a pápežom Piusom XI. v roku 1938.[5]
V roku 1895 vypukla v Ekvádore revolúcia pod vedením Eloya Alfara, ktorá chcela obmedziť moc duchovenstva.[6] Mária Bernarda bola kvôli tomu nútená utiecť z krajiny spolu s ďalšími 14 sestrami a našla útočisko u biskupa v Cartagene v Kolumbii.[7] Tu založili ďalšie filiálne spoločenstvo, v ktorom prežila zvyšok svojho života (kongregácia sa uchytila aj v Rakúsku či Brazílii).[3] Zomrela 19. mája 1924 po 56 rokoch zasväteného života a 38 rokoch misionárstva.[7]
Kanonizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Sestra Mária Bernarda Bütlerová bola 29. októbra 1995 blahorečená Jánom Pavlom II. Podkladom k vyhláseniu bolo uznanie spontánneho uzdravenia rakoviny v mozgu dieťaťa v roku 1967 za zázrak.
Dňa 12. októbra 2008[8] ju pápež Benedikt XVI. vyhlásil za svätú.[1] Cestu ku kanonizácii otvoril dekrét (v zmysle kánonického práva) z júla 2007, ktorým uznal za zázrak uzdravenie lekárky v Kolumbii[8], ktorá bola postihnutá chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.
Je prvou švajčiarskou sväticou kanonizovanou od roku 1848.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Vatikán zajtra vyhlási štyroch nových svätých [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Katolický týdeník. Svatořečením proti násilí [online]. Katolický Týdeník, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c María Bernarda (Verena) Bütler (1848-1924) - Biography [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b Bütler, Maria Bernarda [online]. hls-dhs-dss.ch, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b Bütler, Maria Bernarda [online]. hls-dhs-dss.ch, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Latinská Amerika - Ekvádor - Ekvádor [online]. america-latina.estranky.sk, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b María Bernarda Bütler [online]. www.causesanti.va, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ a b Petit Press, a.s. Pápež svätorečil prvú Indku [online]. svet.sme.sk, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Bernarda Bütlerová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Bernarde Bütler na francúzskej Wikipédii.