Mária Tudorová (1496 – 1533)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária Tudorová
Francúzska kráľovná
Mária Tudorová
Mária Tudorová, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaTudorovci
Panovanie9. október 1514 – 1. január 1515
Korunovácia5. november 1514
Biografické údaje
Narodenie18. marec 1496
Palác Richmond, Spojené kráľovstvo
Úmrtie25. jún 1533 (37 rokov)
Westhorpe Hall, Spojené kráľovstvo
PochovanieOpátsky kostol sv. Edmunda, Anglicko
Kostol sv. Márie, Anglicko
Rodina
Manžel
Ľudovít XII., francúzsky kráľ
Karol Brandon
Potomstvo
Henrich Brandon
Frances Greyová
Eleanor Cliffordová
OtecHenrich VII.
MatkaAlžbeta z Yorku
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMária Tudorová
(multimediálne súbory na commons)

Mária Tudorová (* 18. marec 1496, Palác Richmond, Spojené kráľovstvo – † 25. jún 1533, Westhorpe Hall, Spojené kráľovstvo) bola mladšia sestra anglického kráľa Henricha VIII. a ako manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. sa stala kráľovnou. Po manželovej smrti sa druhýkrát vydala za Karola Brandona, prvého vojvodu zo Suffolku.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária sa narodila ako piate dieťa Henricha VII., anglického kráľa, a jeho manželky, Alžbety z Yorku, a bola ich najmladší žijúci potomok. Narodila sa v paláci Richmond. So svojím bratom Henrichom VIII. mala veľmi blízky vzťah, preto aj Henrich pomenoval svoju dcéru Máriu, budúcu kráľovnú, po nej. Na jej počesť nesie jej meno aj tudorovská vojnová loď, Mary Rose.

Zásnuby a manželstvo s francúzskym kráľom[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojej mladosti bola považovaná za jednu z najkrajších princezien v Európe. V decembri 1507 bola zasnúbená s Karolom Španielskym, neskorším cisárom Svätej rímskej ríše. No kvôli zmenám v politických spojenectvách Európskych veľmocí sa táto svadba neuskutočnila.

Kardinál Wolsey, v rámci rokovaní o mierovej zmluve s Francúzskom, dohodol jej sobáš s francúzskym kráľom. 9. októbra 1514 sa, vtedy osemnásťročná, Mária vydala za 52-ročného kráľa Ľudovíta XII. Svadba sa konala v Abbeville. Jednou z jej dvorných dám, ktoré s ňou prišli do Francúzska, bola Anna Boleynová.
Benátsky veľvyslanec Máriu opísal ako „rajsky vysokú, štíhlu, šedookú a extrémne bledú“. Podľa dobových opisov mala nádherné dlhé vlasy červeno-zlatej farby, ktoré nosila rozpustené.

Napriek tomu, že kráľ už bol dvakrát ženatý, nemal žiadneho žijúceho syna, a preto jeho najväčšou starosťou bolo, aby mu Mária porodila dediča trónu. No Ľudovít zomrel 1. januára 1515, len tri mesiace po svadbe s Máriou. Keďže Mária nebola tehotná, kráľ nezanechal po sebe žiadneho dediča. Preto sa kráľom Francúzska stal syn jeho bratranca, František I., ktorý prejavil záujem oženiť sa s kráľovou vdovou.

Druhé manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária s Karolom Brandonom

Mária v manželstve s Ľudovítom nebola šťastná, pretože v tom čase už bola takmer určite zamilovaná do Karola Brandona, prvého vojvodu zo Suffolku. Henrich VIII. vedel o sestriných citoch, ale chcel, aby z jej budúceho manželstva mal nejaké výhody. Preto, keď poslal Brandona priviesť Máriu späť do Anglicka na konci januára 1515, jasne dal vojvodovi najavo, aby ju nežiadal o ruku. Napriek tomu sa Brandon s Máriou 3. marca 1515 vo Francúzsku tajne zosobášili. Technicky to bola zrada, pretože Brandon sa oženil s kráľovskou princeznou bez Henrichovho súhlasu. Kráľa tento čin pobúril a navrhol Štátnej rade (The Privy Council), že Brandon má byť buď uväznený, alebo popravený. No vďaka tomu, že kardinál Wolsey sa za neho prihovoril a vďaka Henrichovej náklonnosti a dobrým vzťahom k sestre aj k Brandonovi, ho tohto trestu ušetrili a manželia dostali len veľkú pokutu. Oficiálne boli zosobášení 13. mája 1515 v greenwichskom paláci.

Napriek tomu, že Mária už nebola francúzskou kráľovnou, na anglickom dvore ju týmto titulom naďalej označovali a nikdy ju nepovažovali za vojvodkyňu zo Suffolku. Väčšinu svojho času Mária trávila vo vojvodovom sídle Westhorpe Hall v Suffolku.

Vzťah medzi ňou a Henrichom sa porušil na konci roku 1520, keď Mária nesúhlasila s kráľovou snahou anulovať jeho manželstvo s Katarínou Aragónsku, ktorú Mária poznala dlhé roky. Mária nemala budúcu kráľovnú, Annu Boleynovú, s ktorou sa prvýkrát stretla vo Francúzsku, rada.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Mária zomrela 25. júna 1533 v sídle Westhorpe Hall vo Westhorpe v Suffolku. Pôvodne bola pochovaná v Opátskom kostole sv. Edmunda v Suffolku. Keď bolo opátstvo zrušené počas celonárodného rušenia anglických kláštorov, bolo jej telo presunuté do blízkosti kostola sv. Márie.

Jej manžel sa čoskoro po jej smrti oženil so svojou chovankyňou a synovou snúbenicou, len štrnásťročnou Katarínou Willoughbyovou, s ktorou mal dvoch synov.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

Mária mala spolu s Brandonom tri deti:

Jej manželom sa stal Henrich Grey, tretí markíz z Dorsetu. Bola matkou Lady Jany Greyovej.
Vydala sa za Henricha Clifforda, druhého grófa z Cumberlandu.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maredudd ap Tudur
 
 
 
 
 
 
 
Owen Tudor
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret ferch Dafydd
 
 
 
 
 
 
 
Edmund Tudor
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. (francúzsky kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
Katarína z Valois
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Isabeau Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Henrich VII. (anglický kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Beaufort
 
 
 
 
 
 
 
John Beaufort
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret Hollandová
 
 
 
 
 
 
 
Lady Margaret Beaufortová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
John de Beauchamp
 
 
 
 
 
 
 
Margaret Beauchampová z Bletso
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Edith Stourtonová
 
 
 
 
 
 
 
Mária Tudorová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Richard z Conisburghu
 
 
 
 
 
 
 
Richard Plantagenet
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Mortimerová
 
 
 
 
 
 
 
Eduard IV. (anglický kráľ)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ralph de Neville
 
 
 
 
 
 
 
Cecília Nevilleová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Joan Beaufortová
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta z Yorku (anglická kráľovná)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sir Richard Wydevill
 
 
 
 
 
 
 
Richard Woodville
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Bodulgateová
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Woodvilleová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Peter I.
 
 
 
 
 
 
 
Jacquetta Luxemburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaret de Bauxová
 
 
 
 
 
 

Umenie o Márii[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

  • Postavu Márie Tudorovej stvárnila v roku 1922 hviezda nemého filmu, Marion Daviesová, vo filme When Knighthood Was in Flower. Pre herečku Marion Daviesovú to bol jeden z jej najúspešnejších filmov.
  • Ďalšia vymyslená verzia Máriinho manželského dobrodružstva bola v roku 1953 zobrazená vo filme Walta Disneyho – Meč a ruža (The Sword and the Rose), v hlavných úlohách hrali Richard Todd a Glynis Johnsová.
  • Vzťah Márie a Karola zobrazuje aj televízna dráma Tudorovci (The Tudors), aj keď hlavnou postavou je princezná Margaret, Máriina sestra.

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Máriin osud je tiež ústredným motívom románu autorky Jean Plaidyovej – Mária, francúzska kráľovná (Mary, Queen of France).
  • Costain Haycraftová o nej napísala dielo Neochotná kráľovná (The Reluctant Queen).
  • Autorka Maureen Petersová opísala jej život v románe Žadianá princezná (Princess of Desire).
  • Román When Knighthood Was in Flower od autora Edwin Caskoden (jeho umelecké meno je Charles Major) bol vydaný v roku 1898. Tento román bol východiskovým materiálom Daviesovho a Disneyho filmu.
  • Autorka Karen Harperová ju zobrazila v historickom románe Posledná Boleynová (The Last Boleyn).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mary Tudor, Queen of France na anglickej Wikipédii.