Městská divadla pražská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Městská divadla pražská (skratka MDP) vznikli v roku 1929 tak, že k pôvodnému mestskému Divadlu na Vinohradoch bola organizačne pričlenená nová scéna Komorného divadla v Hybernskej ulici.

Súčasná podoba Mestských divadiel pražských pochádza z roku 1950, vtedy vznikli spojením niekoľkých pražských divadiel. Ku Komornímu divadlu bolo pripojené Nové veseloherní divadlo (v Stýblovej pasáži na Václavskom námestí), ktoré bolo premenované na Divadlo Komedie[1]. V roku 1954 sa potom presťahovalo do bývalého paláca Báňské a hutníckej spoločnosti na rohu Jungmannovej a Lazarskej ulice. Od 1. júla 1962 sa súčasťou MDP stalo aj Divadlo ABC, so sídlom vo Vodičkovej ulici[2]. V rokoch 1953-1971 malo navyše letnú scénu vo Valdštejnskej záhrade a v rokoch 1967-1968 aj v záhrade Ledeburskej.

Éra Ota Ornesta[upraviť | upraviť zdroj]

V období pôsobenia riaditeľa Ota Ornesta (od 1. septembra 1950), pod ktorého vedením dosiahlo divadlo najväčšieho ohlasu, hral súbor teda na troch scénach - v Divadle ABC, v Divadle Komedie a v Komornom divadle s jedným súborom, vzniknutým v roku 1950 z časti súboru Divadla na Vinohradoch a súboru Realistického divadla[3], ktorý bol od roku 1962 posilnený väčšinou členov súboru pôvodného Divadla ABC.

Pod režijným vedením Ota Ornesta a jeho kolegov Miroslava Macháčka, Václava Hudečka, Alfréda Radoka a Karla Svobodu tu vznikol súbor vynikajúcich hereckých osobností (o. i. Marie Rosůlková, Svatopluk Beneš, Rudolf Hrušínský, Radovan Lukavský, Jaroslav Marvan, Irena Kačírková, Lubomír Lipský, Josef Kemr, Václav Voska, Dana Medřická, Josef Bek a ďalší). S divadlom spolupracovali významní výtvarníci, napr. Cyril Bouda, Ester Krumbachová, Josef Svoboda, František Tichý a František Tröster a ako hostia ďalší režiséri, napr. Jaromír Pleskot, Miroslav Horníček, František Salzer a Ján Roháč[4].

Uvádzal sa tu klasický repertoár a moderná západna dramatika, napr.:

Obdobie 1972 - 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 1972, v období normalizácie, bol Ota Ornest odvolaný z funkcie riaditeľa, nahradil ho Lubomír Poživil (bývalý riaditeľ Divadla pracujících v Moste v rokoch 1952-1972)[5], ktorý sa snažil v neľahkých podmienkach udržiavať dobrú tradíciu divadla, ktoré vtedy pôsobilo na scénach Divadla Rokoko, Divadla Komedie a Divadla ABC. Komorní divadlo bolo uzavreté v roku 1976 z politických dôvodov pod zámienkou rekonštrukcie, ktorá nikdy neprebehla. Dobrá tradícia divadla zostala na oných troch scénach aj v čase, keď sa repertoár stal poplatnejším ako režimu, tak odľahčenej zábavnosti, divadlom veľkých hereckých individualít (Alois Švehlík, Zlata Adamovská, Věra Galatíková, Naďa Konvalinková, Boris Rösner, Ladislav Frej, Václav Vydra mladší, Jan Tříska) a kvalitných inscenácií, vznikajúcich pod vedením režisérov Františka Mišku, Ladislava Vymětala a neskôr K. Kříža (Higgins: Harold a Maude, N. Simon: Drobečky z perníku, Kander: Chicago, Gorin: Zapomeňte na Hérostrata!, I. Bukovčan: Luigiho srdce, M. Horníček: Dobře utajené housle, Hugo: Ruy Blas, W. Shakespeare: Sen noci svatojánské, E. O'Neil: Smutek sluší Elektře), ktorého pôsobenie vytvorilo ďalšiu veľkú éru tohto divadla.

Obdobie po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1989 sa divadla rozdelili na tri samostatné subjekty s vlastnými súbormi a vlastným umeleckým vedením, Divadlo Komedie sa potom osamostatnilo úplne.

Od roku 2005 sa s nástupom nového vedenia stalo Divadlo Rokoko a Divadlo ABC opäť spoločným subjektom - tak ako tomu bývalo v minulých dobách - jediným súborom, pôsobiacim na dvoch scénach a štúdiovým "Ábíčkem" - malou scénou Divadla ABC, ktorá je od roku 2001 pravidelne využívaná kmeňovými tvorcovia divadla rovnako ako jeho hosťujúcimi umelcami (rež. Lída Engelová, Arnošt Goldflam, Dodo Gombár, Jakub Spišák, Peter Gábor a i.). Pod umeleckým vedením riaditeľa Ondřeja Zajíca a umeleckého šéfa Petra Svojtku došlo od roku 2005 postupnou evolučnou cestou k obmene repertoáru a podarilo sa vyprofilovať tvár oboch scén. Divadlo ABC, ktoré bolo predtým chápané ako bulvárne divadlo s žánrovým repertoárom, sa postupne premenilo v scénu, ktorá ponúka zložitejšie témy, spracovávané čoraz náročnejšou umeleckou formou. Divadlu Rokoko sa podarilo etablovať sa ako komorná scéna s ľahko exkluzívnym repertoárom, kde je kladený dôraz predovšetkým na individuálny herecký výkon.

V súčasnej dobe si diváci môžu vybrať z 30 titulov na repertoári a priemerne zo siedmich nových premiér v každej sezóne. Medzi dramaturgické linky divadla patria autorské projekty režiséra Petra Svojtku a Jiřího Janků, rovnako ako veľké príbehy svetovej literatúry, lesk a bieda českej povahy a medziľudské vzťahy pod drobnohľadom súčasnej dramatiky.

Súčasný herecký súbor[upraviť | upraviť zdroj]

Toto však zďaleka nie je úplný zoznam hercov, ktorých môžeme na javiskách Mestských divadiel pražských vidieť. Ako stáli hostia tu účinkujú tiež Lubomír Lipský, Luba Skořepová, Květa Fialová, Lenka Termerová, Dana Syslová, Oldřich Vízner, Petr Štěpánek, Simona Stašová, Jiří Schwarz, Michal Dlouhý, Aleš Procházka, Martin Písařík a mnoho ďalších.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 19071957, vyd. Ústřední národní výbor hl. m. Prahy, Praha, 1958, str. 130
  2. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 22, ISBN 80-7243-121-8
  3. Mojmíra Janišová: Současnost na jevišti MDP, In: V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 19071957, vyd. Ústřední národní výbor hl. m. Prahy, Praha, 1958, str. 124
  4. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 24, 202, ISBN 80-7243-121-8
  5. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 30–32, ISBN 80-7243-121-8

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 19071957, vyd. Ústřední národní výbor hl. m. Prahy, Praha, 1958
  • Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, ISBN 80-7243-121-8

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]