Rudolf Hrušínský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Hrušínský
Nová Včelnice - pamětní deska R-Hrušínský st-cropped.jpg
Narodenie 17. október 1920
Nový Etynk, Česko
Úmrtie13. apríl 1994 (73 rokov)
Praha, Česko
DetiRudolf, Jan
RodičiaRudolf Hrušínský
Hermína Červíčková
Podpis Rudolfa Hrušínského

Rudolf Hrušínský (* 17. október 1920, Nový Etynk - † 13. apríl 1994, Praha) bol významný český herec. Okrem toho tiež pôsobil aj ako divadelný a filmový režisér, je takisto autorom jednej detektívnej divadelnej hry První případ z roku 1944, začiatkom 90. rokov krátko zasadal ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o potomka významného hereckého rodu Červíčkov a Budínských. Matka Hermína Červíčková, otec Rudolf Hrušínský (vlastným menom Rudolf Böhm). Narodil sa v juhočeskom Novom Etynku (dnes Nová Včelnice) doslova za javiskom po predstavení Taneček panny Márinky. Cestoval s kočovnou spoločnosťou svojej babičky Anny Budínskej-Červíčkovej. Už v detstve hral niekoľko rolí v divadle. Neskôr sa rodina usadila v Prahe.

Študoval na gymnáziu, ale pre časté absencie kvôli divadelnej činnosti bol vylúčený. Uvažoval o rôznych povolaniach (napr. právnik), ale nakoniec sa stal hercom. Jeho prvým profesionálnym pôsobiskom sa stala holešovická Uranie (1935) a Burianove Déčko. V tej dobe začal vystupovať v prvých filmoch, do svojich 25 rokov hral v 17 filmoch. V období 1940-1943, 1945-1948 a znova potom v rokoch 1949-1950 pôsobil v Divadle na Vinohradoch[1], v rokoch 1950-1960 v Mestských divadlách pražských[2]. Od roku 1960 bol v angažmán v Národnom divadle v Prahe[3].

V roku 1968 bol medzi prvými päťdesiatimi signatármi článku Ľudovíta Vaculíka 2000 slov. Pretože ani po silnom nátlaku v čase normalizácie svoj podpis neodvolal, bol niekoľko rokov bez práce a mal zakázanú činnosť. Prišiel tým nielen o rad filmových a televíznych rolí, ale aj o miesto pedagóga na DAMU, o významné zahraničné filmové ponuky a mal aj zákaz pracovať v rozhlase a režírovať v divadlách.

Do filmu ho vrátil František Vláčil úlitbou režimu, kedy s ním nakrútil (veľmi odlišne od miestami trochu naivne pôsobiacej predlohy "Doktor Meluzin") podľa románu Bohumila Říhu snímku Dým bramborové natě.

V roku 1977 podpísal antichartu (zoznam signatárov bol uverejnený v denníku Rudé právo).

Po prevrate v roku 1989 sa krátko zapojil aj do politiky. Vo voľbách roku 1990 zasadol do Snemovne ľudu za Občianske fórum (volebný obvod Stredočeský kraj). Po rozklade Občianskeho fóra v roku 1991 pôsobil v parlamentnom klube NOF (Nezávislí poslanci Občianskeho fóra). Vo Federálnom zhromaždení zotrval do volieb roku 1992.[4] Podľa jeho syna nemal pôvodne o aktívnu politickú kariéru záujem a na kandidátku Občianskeho fóra nastúpil s tým, aby bol zaradený na jej zadnej pozícii. Lenže vo voľbách získal tak veľké množstvo preferenčných hlasov, že po zvolení za poslanca nechcel rezignovať na mandát a tak vo Federálnom zhromaždení strávil celé volebné obdobie. Ako uvádza jeho syn, z parlamentu odchádzal po dvoch rokoch sklamaný aktívnou politikou.[5][6]

Oženil sa v decembri 1945, v roku 1946 sa narodil syn Rudolf, v roku 1955 Jan, obaja sa stali tiež hercami, herci sú aj jeho vnuci Kristýna Hrušínská a Rudolf Hrušínský najmladší.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Titul zaslúžilý umelec (1965)
  • Laureát Štátnej ceny (1965)
  • Ocenenie Zaslúžilý člen Národného divadla (1982)
  • Titul národný umelec (1988)
  • TV Rolnička
  • Malé zlaté slnko (za Rozmarné léto)
  • Strieborná medaila na MFF v Sitges (Spalovač mrtvol)
  • Cena za herecký výkon na MFF v San Sebastian (Vražda po našem)
  • Trilobit

Filmy, výber[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 19072007 - Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 192
  2. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 191, ISBN 80-7243-121-8
  3. Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 168
  4. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  5. Šťastný muž pod vlakem [online]. lidovky.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  6. Rudolf Hrušínský [online]. fdb.cz, [cit. 2012-07-25]. Dostupné online. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudolf Hrušínský na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]