Divadlo (budova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Interiér Comédie-Française v Paríži
Divadlo w Bělsku-Běle.

Divadlo je stavba slúžiaca na predvádzanie divadelného umenia, jedného z umeleckých druhov, v ktorom sa vytvára vzťah medzi hľadiskom (divákmi) a javiskom (hercami). Herci špecifickými prostriedkami (hlasom, mimikou atď.) zobrazujú dej. Existuje viac druhov divadla, podľa typu predstavení. Môžu byť postavené presne pre určitý druh predstavení alebo pre viac. Sú divadlá otvorené, katedrálové stavby, miestnosti bez dekorácie, tzv. „čierne skrinky“, ktoré nemusia mať možnosti na vytvorenie vhodnej scény. Vývoj divadla od gréckeho amfiteátra k súčasnému kukatkovému smeroval k vytváraniu dokonalej ilúzie a typ budovy odpovedal vždy dobovej povahe divadelného umenia a sociálnemu zloženiu obyvateľstva.

Historický prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Grécke divadlo – je najstarší typ divadla. Dej prebiehal na kruhovej orchestre a neskôr s väčším počtom hercov na Logeione. Stúpajúci terén pod šírym nebom, tvoriaci hľadisko divadla, ovplyvňoval jeho tvar, zvyčajne polkruhový.
  • Rímske divadlo – malo pôdorys hľadiska vždy v tvare polkruhu. Stúpanie hľadiska bolo vytvorené umelo. Po obvode orchestra boli čestné miesta. Hralo sa v pravouhlom plytkom javisku, neskôr krytom.
  • Stredovek – nemá vlastnú divadelnú tvorbu. Hrávala sa náboženská dráma odohrávajúca sa v priestoroch katedrál, neskôr na námestí pred katedrálou.Javisko bolo premiestnené na pódium alebo niekoľko pódií, umiestnených do stredu námestia.
  • Humanistické divadlo – bolo ovplyvnené antikou. Rozvinulo sa v Taliansku.
  • Anglické alžbetínske divadlo – má základ v antickom divadle. Javisko s prístreškom malo takmer štvorcový tvar. Hľadisko bolo na rovnom povrchu a určené na státie.
  • Barokové divadlo – priestor bol prísne delený na javisko, orámované portálom a hľadisko. Využívali sa kulisy a opona. Malo tvar podkovy.
  • Wagnerovské divadlo – je medzníkom súčasného tvaru divadiel so stupňovitým usporiadaním sedadiel, bez radiálne vedených prístupových uličiek. Diváci sú v jednom priestore a je tam dobrá viditeľnosť a počuteľnosť. Orchester je vysunutým proscéniom. Loggie sú vzadu. Poprvýkrát bolo hľadisko počas predstavenia zatemnené.
  • Moderné divadlo – experimentálne divadlo – je univerzálnym priestorom v ktorom sa dajú vytvoriť formy všetkých predchádzajúcich divadiel, aj ďalšie nové varianty.

Druhy divadla[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa druhu divadelnej formy a jej odpovedajúcemu javiskovému vybaveniu i rozsahu priestoru rozlišujeme divadlá pre operu, operetu, balet, činohru, muzikál.

  • Opera je najreprezentatívnejší divadelný útvar. Priestory hľadiska sú slávnostne stvárnené, javiskový obraz vyžaduje veľké, hlboké javiskové otvory. Bočné javiská a prípravovne musia umožňovať rýchlu premenu dekorácií. Vybavenie operného priestoru disponuje veľkým množstvom skúšobní a šatní. Svet opery podmieňuje oddelenie herca od diváka. Orchestrisko tvori medzi nimi prirodzenú hranicu, ktorú vyznačuje portálový priestor.
  • Opereta, balet a muzikál majú znaky podobné opere. Pôsobenie priestoru nebýva také bohaté a veľkorysé ako u opery. Predstavenie má väčšiu formálnu voľnosť, a tak môže byť dosiahnutý väčší kontakt medzi hercom a divákom. Orchestrisko má však menšiu mierku.
  • Činohra kladie maximálne požiadavky na viditeľnosť a akustiku. Menší počet divákov vedie k vytvoreniu intímnejšieho výrazu divadelného priestoru. Nevyžaduje orchestrisko, scéna môže bezprostredne prechádzať až k divákovi. Hra prechádza až do priestoru hľadiska, dosahuje sa väčšieho kontaktu medzi hercom a divákom. Hlavné javisko sa líši od javiska opery tým, že nemá zbor, orchester a balet.

Univerzálny typ divadla, ktorý by rovnakou mierou zodpovedal všetkým druhom hier, neexistuje (s výnimkou experimentálnych divadiel pre malý počet divákov). Dnes už smeruje súčasna tendencia vývoja divadelnej budovy k určitému typu viacúčelovej scény.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • kol.autorov: Projektování staveb bytových a občanských. Praha, SNTL 1979, s.175