M (trieda lodí – Nemecko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Trieda M bola štandardná trieda mínoloviek, vojnových lodí nemeckej Kriegsmarine vyrobených pred a počas II. sv. vojny. Názov je odvodený z Minensuchboot (nem. mínolovka). Trieda bola hodnotená ako vydarená a bola rešpektovaná aj nepriateľskými loďstvami.

V polovici 30. rokov 20. storočia po nástupe k moci fašistickej vlády pozostávala flotila mínoloviek zo zastaraných plavidiel, skonštruovaných ešte pred a počas I. sv. vojny. Ako náhrada za tieto zastarané plavidlá bolo rozhodnuté spustiť na vodu novú generáciu mínoloviek vzor 1935 (nem.: Mboot35, ang.: M 1935). Neskôr bol vz.35 modernizovaný, vznikli celkovo tri vzory: vz.35, vz.40 a vz.43

Vzor 1935[upraviť | upraviť zdroj]

V Nemecku tiež označovaný ako 1935/39 (Mob) Type, (ang.: M 1935). V konečnom dôsledku hodnotené ako vynikajúce plavidlá vzhľadom na pancierovanie miesto mínolovky túto triedu na britských ostrovoch pomenovali kanálové torpédoborce. Dosahovali vynikajúcu manévrovateľnosť. Plavidlá boli náročné na výrobu, tým pádom aj drahé, preto sa v nasledujúcom období rozhodlo zjednodušiť vyhotovenie (uskutočnilo sa až na vzore 1940). Ako pohon sa najskôr použili kotle na naftu, neskoršie plavidlá prešli na uhlie, čo si však vyžadovalo špecifické požiadavky na danú jednotku obsluhy strojovne (kotolne).

Celkovo bolo postavených 69 plavidiel vz. 35 v ôsmich lodeniciach. Počas bojov II. sv. vojny bolo 34 plavidiel zničených, po vojne si víťazné mocnosti rozdelili plavidlá: US Navy 17, Royal Navy 5 a Voenno-morskoj flot 13. V sovietskom loďstve slúžili až do 60. rokov 20. storočia v Čiernom mori. Päť jednotiek vrátili Spojené štáty americké v rokoch 1956-57 Nemeckej spolkovej republike kde boli zaradené do služby v Bundesmarine.

Označenie plavidiel: M 1 - M 39, M 81 - M 85, M 101 - M 104, M 131 - M 133, M 151 - M 156, M 201 - M 206, M 251 - M 256 [1]

Vzor 1940[upraviť | upraviť zdroj]

V Nemecku tiež označovaný ako 1940 Type, (ang.: M 1940). Na bol jednoduchší, a lacnejší ako vzor 1935, pričom bol ako vzor pre stavbu vybraný posledný model z čias I. sv. vojny MBoot 16. Výsledkom bolo 10% zníženie nákladov a polovičná náročnosť na výrobu.

Tieto jednotky na rozdiel od predchádzajúcich neboli používané samostatne ako mínolovky, ale slúžili ako sprievod (eskortné mínolovky) pre iné plavidlá a pri operáciách prevádzaných spoločne s inými typmi loďstva. Na rozdiel od vz.35 bolo ako palivo použité uhlie (parné kotle), vzhľadom na nedostatočné množstvo ropných produktov, ktoré sa hlavne v neskorších fázach vojny prejavovali dosť citeľne.

Zo 131 jednotiek sa množstvo vyrobilo v už okupovaných lodeniciach v Holandsku. Počas vojny bolo stratených 63 jednotiek. Po kapitulácii sa 30 dostalo do Sovietskeho zväzu, kde slúžili v Baltickom mori do 60. rokov 20. storočia, 25 jednotiek sa presunulo do Spojených štátov, ktoré 5 kusov v roku 1957 formálne vrátili do novovznikajúcej Bundesmarine v SRN. 13 kusov pripadlo Británii.

Posledné štyri aktívne jednotky tejto skupiny boli vyradené v roku 1994 Rumunskom (Demokratia, Descatusaria, Desrobrea and Dreptatea).

Označenie plavidiel: M261 - M 267, M 271 - M279, M291 - M294, M301 - M08, M321 - M330, M341, M348, M361 - M378, M381 - M389, M401 - M408, M411 - M416, M421 - M428, M431 - M438, M441 - M446, M451 - M456, M459 - M463, M467 - M471, M475 - M476, M483 - M484, M486, M489, M495 - M496[1]

Vzor 1943[upraviť | upraviť zdroj]

V Nemecku tiež označovaný ako 1943 Type, (ang.: M 1943). Bol vyústením rozdrobovania a zjednodušovania vojenskej výroby, za účelom urýchlenia výroby, takže jednotka nebola stavaná v lodeniciach, ale bola v nich len kompletizovaná z prefabrikátov.

Aj cez primárne určenie plavidiel ako mínoloviek boli pridané dva vrhače torpéd, a mínonosky vz.43 boli používané na boj s ponorkami. Podobne ako vz.40, boli vybavené parnými kotlami na uhlie, čím vzhľadom na nedostatok ropných produktov mohli ľahšie operovať v záverečných fázach II. sv. vojny.

V lodeniciach sa začala kompletizácia 160 jednotiek, no do konca vojny bolo skompletizovaných len 17 kusov. Všetky boli po vojne prevedené do spojeneckých loďstiev, kde boli používané do konca 60. rokov 20. storočia.

Označenie plavidiel: M601 - M612, M801 - M806[1]

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

vz.35 vz.40 vz.43
Výtlak (štandardný) 682 t 543 t 582 t
Výtlak (plný) 874 t 775 t 821 t
Dĺžka 68,40 m 62,30 m 67,8 m
Šírka 8,5 m 8,5 m 9 m
Ponor 2,65 m 2,80 m 2,70 m
Pohon 2 skrutky, parné turbíny, 2 naftové kotle 2 skrutky, parné turbíny, 2 uhoľné kotle 2 skrutky, parné turbíny, 2 uhoľné kotle
Výkon 3200 ks 2400 ks 2400 ks
Rýchlosť 18 uzlov 16 uzlov 16 uzlov
Výzbroj 2 x 105 mm, 2 -37mm, 6-8 20mm 1 x 105 mm, 1 -37mm, 6-8 20mm 2 x 105 mm, 2 -37mm, 6-8 20mm, 2 x torpédomet
Posádka 113 80 107

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Opis lodných tried - ang.