Magdalénien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozíšrenie magdalénienskeho osídlenia

Magdalénien je záverečné obdobie, resp. najmladšia kultúra, paleolitu v západnej, severnej a stredozápadnej Európe. Spadá do obdobia 15 000 - 9000 pred Kr. (iné zdroje: 18 000 - 10 000, 22 000 - 12 700 pred Kr.). Nazval ju Édouard Lartet roku 1863 podľa jaskyne La Madeleine v departemente Dordogne.

V západnej Európe nadväzuje na solutréen, v strednej sa pridružuje ku gravettienu.

Charakteristický je vrcholnými prejavmi činnosti pravekého lovca (príbytky, maľby, zbrane, keramika atď.). Známe náleziská s umeleckými dielami (najmä monumentálne jaskynné maľby) sú: Lascaux, Laugerie Haute, Combarelles, Niaux, Font-de-Gaume

Vznikla v dnešnom Francúzsku, odtiaľ sa rozšírila na sever a východ. V minulosti sa uvádzalo, že neprekročila Karpaty, teda siahala po Moravu a južné Poľsko, ale novšie boli objavené nálezy aj na území slovenského Spiša[1].

Lokálne názvy (prejavy):

Delí sa na 6 fáz na základe nálezov z jaskyne Placard. Určil ich H. Breuil v roku 1912.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podtatranské noviny [online]. 2019-08-06, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Magdalénien