Malokamenský kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malokamenský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Obce Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec
začiatok Streda nad Bodrogom
 - poloha Požiarne
 - výška 96 m
 - súradnice 48°22′32″S 21°46′03″V / 48,3756°S 21,7676°V / 48.3756; 21.7676
Ústie Hornoberecký kanál
 - poloha Malý Kamenec
 - výška 95 m
 - súradnice 48°20′21″S 21°46′00″V / 48,3391°S 21,7668°V / 48.3391; 21.7668
Dĺžka 5,3 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-02-2933
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malokamenský kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín, na území obcí Streda nad Bodrogom a Malý Kamenec v okrese Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Ústi do Hornobereckého kanála. Má dĺžku 5,3 km. Rád toku V.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 96 m n. m. na juhovýchodnom okraji intravilánu obce Streda nad Bodrogom a zároveň na okraji poľnohospodárskeho extravilánu na severnom okraji poľa Požiarne v okrese Trebišov v Košickom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Malokamenský kanál tečie od začiatku juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Streda nad Bodrogom, po priblížení sa k ceste zo Stredy nad Bodrogom do Malého Kamenca mení smer na južný a sleduje túto cestu, v 95 m n. m. opúšťa územie Stredy nad Bodrogom a vteká do severnej časti územia obce Malý Kamenec, ľavým brehom obmýva vinice, približuje sa k intravilánu Malého Kamenca, na západnom okraji intravilánu obce Malý Kamenec sa v pravom uhle skrúca do smeru juhozápad a pokračuje v priamke cez extravilán až do svojho ústia, pravým brehom obmýva pole Lúky, preteká cez pole Chránené, v ktorom priberá kanál Svätá Mária - Kamenec ako svoj ľavostranný prítok, ľavým brehom obmýva pole Krížne jarky a v 95 m n. m. ústi do vodného toku Hornoberecký kanál priamo na slovensko-maďarskej štátnej hranici ako jeho pravostranný prítok. Pred rokom 2005, podľa staršieho dovtedajšieho hydrologického členenia, súčasný Hornoberecký kanál bol dolným úsekom vodného toku Malá Krčava. Po spresnení hydrologického členenia v roku 2005 bola Malá Krčava skrátená a jej niekdajší dolný tok dostal názov Hornoberecký kanál.

Hornoberecký kanál tečie po štátnej slovensko-maďarskej hranici, opúšťa štátnu hranicu a už na území Maďarska ústi do Bodroga.[2]

Malokamenský kanál patrí do okresu Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy.[3][4] Má jediný prítok vodný tok Svätá Mária - Kamenec.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý element dvojslovného názvu Malokamenský kanál má pôvod v názve obce Malý Kamenec, cez ktorú preteká a ústi. Z toponyma Malý Kamenec, po systémovom utvorení prídavného mena rozšírením o formant -ský a redukciou o hlásky -ec a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Malokamenský kanál ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov osady, neskôr obce, Malý Kamenec bol motivovaný charakteristickým výskytom kamennej horniny v priestore osady (kamenná hornina bola v nížinatom prostredí dôležitým, ale deficitným stavebným materiálom), alebo bol ináč spájaný s kamennou horninou. Vývoj názvu obce Malý Kamenec v dochovaných písomných dokladoch: 1358 utraque Kyuesd → 1438 Kyskewesd → 1773 Kiskövesd → 1786 Malá Keweschda → 1927 Malý Kevežd → 1948 Malý Kamenec[7][8][9]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2005[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Malokamenský kanál je jedinečným hydronymom (november 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-11-24.
  2. Geografické názvy okresu Trebišov A22 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 42, 57, 79, 81, 82, 83, 87. ISBN 80-900509-1-5.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-11-19
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Malokamenského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-26]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 226.
  8. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 181.
  9. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 83, 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-11-11.]
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 76. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).