Malostranské mostné veže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Malostranské mostné veže

Malostranské mostné veže sú dve koncové veže na malostranskej strane Karlovho mosta v Prahe, pôvodne postavené v románskom slohu.

Nižšia mostná veža[upraviť | upraviť zdroj]

Nazýva sa tiež Juditina veža. Pochádza zo začiatku 12. storočia a jej základy sú postavené v románskom slohu. Hoci je pomenovaná podľa Judity a viazala sa pravdepodobne k Juditinmu mostu, je zrejme staršia ako bol Juditin most. Postavená je z kameňa – opuky – a bola súčasťou opevnenia. Nachádzajú sa na nej zreteľné stopy renesančnej úpravy z roku 1591, kedy vznikli štíty a strecha, ale i rustiková omietka a tvar okien a portálu. V 15. storočí slúžila ako väznica pre najťažších zločincov, od konca 16. storočia až do roku 1784 slúžila ako colný úrad, potom vystriedala viacero majiteľov, až sa v roku 1893 dostala do majetku mesta.

V pivnici veže sa zachovali unikátne rytiny z 13. storočia, medzi ktorými sa nachádza i množstvo šľachtických erbov. Vežu tvorí prízemie a tri poschodia, z ktorých každé má jednu miestnosť a sú spojené dreveným schodiskom. Na prvom poschodí možno nájsť neskororománsky reliéf, ktorý zdobil východné priečelie veže a až do 16. storočia bol vidieť z mosta, no znovuobjavený bol až koncom 19. storočia. Na štíte sú vyobrazené dve postavy – jedna sediaca a druhá kľačiaca, o ich identite a pôvode sa vedú spory.

Colnica[upraviť | upraviť zdroj]

K veži je pristavený malý domček, tzv. colnica. Vstup do veže je z chodby domu. Tento domček okrem colnice slúžil aj ako sídlo úradu mostu pražského a solný úrad cisársky.

Vyššia mostná veža[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla po roku 1464 na príkaz Jiřího z Poděbrad na mieste pôvodnej románskej veže. Svojou podobou sa viaže k Staromestskej mostnej veži, ktorú postavil Petr Parléř, a je najmladšou súčasťou Karlovho mosta. Je postavená z pieskovcových kvádrov, má hranolový tvar, na stranách k mostu a Malej Strane je prizdobená výklenkami s baldachýnovitými strieškami, ktoré mali slúžiť ako výklenky na sochy, no pravdepodobne tam nikdy žiadne neboli. Veža bola v rokoch 18741879 dôkladne zreštaurovaná do dnešnej podoby, prestavbu realizoval Jozef Mocker. Pôvodne slúžila ako hlásna veža a skladisko, v súčasnosti je prístupná verejnosti.

Brána[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi oboma vežami sa nachádza brána, ktorá vznikla v roku 1411 na mieste staršej brány postavenej v románskom slohu, a vďaka nej sa vchádza na Malú Stranu (tvorí vstup na Mosteckú ulicu). Začína sa v mieste, kde končí schodisko nižšej mostnej veže, kde je vchod na oblúk brány. Tadiaľ sa dalo dostať priamo do vyššej mostnej veže. Brána má tvar dvoch gotických rovnobežných arkád a na hornom okraji je ozdobená cimburím. V klenbe brány sa nachádzajú znaky území Václava IV. - luxemburský lev, český lev a moravská orlica, ďalej je tu erb Starého Mesta, vratislavská orlica, dolnolužický znak a pod nimi malostranský erb.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]