Preskočiť na obsah

Manželky Henricha VIII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šesť manželiek Henricha VIII., portréty vytvorené pre parlament (v rokoch 1854 až 1860).

V bežnej hovorovej reči sa manželkami Henricha VIII. nazývalo šesť manželiek anglického kráľa Henricha VIII. v období od roku 1509 do jeho smrti v roku 1547. Z právneho hľadiska (de iure) mal Henrich len tri manželky, pretože tri z jeho manželstiev boli anulované anglikánskou cirkvou. Pápež však nikdy neanuloval jeho prvé manželstvo s Katarínou Aragónskou. Anuláciou sa vyhlasuje, že k skutočnému manželstvu nikdy nedošlo, na rozdiel od rozvodu pri ktorom manželia ukončia svoj zväzok.[1] Okrem svojich šiestich manželiek mal Henrich aj niekoľko mileniek.[2][3]

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]

Šesť žien, ktoré boli vydaté za Henricha VIII., v chronologickom poradí podľa ich manželstiev:

Por. Meno Dátum a dĺžka

manželstva

Osud manželstva Deti a osud

manželky

Portrét
1. Katarína Aragónska 11. jún 1509 –

23. máj 1533 (23 rokov, 11 mesiacov a 12 dní)

Anulované Matka kráľovnej Márie I.

Zomrela 7. januára 1536.

2. Anna Boleynová 28. máj 1533 –

17. máj 1536 (2 roky, 11 mesiacov a 19 dní)

Anulované (dva dni pred jej

popravou)

Matka kráľovnej Alžbety I.[4]

Sťatá 19. mája 1536 v Tower of London.

3. Jana Seymourová 30. máj 1536 –

24. október 1537 (1 rok, 4 mesiace a 24 dní)

Ukončené jej smrťou Matka kráľa Eduarda VI.

Zomrela 24. októbra 1537 v dôsledku komplikácií (pôrodná horúčka) dvanásť dní po pôrode.

4. Anna Klévska 6. január 1540 –

12. júl 1540[5] (6 mesiacov a 6 dní)

Anulované Žiadne deti.

Znovu sa nevydala. Prežila Henricha a ostatné manželky. Zomrela 16. júla 1557.

5. Katarína Howardová 28. júl 1540 –

13. február 1542 (1 rok, 6 mesiacov a 16 dní)

Ukončené jej sťatím Žiadne deti.

Sťatá 13. februára 1542 v Tower of London.

6. Katarína Parrová 12. júl 1543 –

28. január 1547 (3 roky, 6 mesiacov a 16 dní)

Ukončené Henrichovou smrťou Žiadne deti.

Ovdovela po Henrichovi VIII. Znovu sa vydala za Thomasa Seymoura (brata Jany Seymourovej,

tretej manželky Henricha VIII.)

Zomrela 5. septembra 1548.[6]

Henrichovo prvé manželstvo s Katarínou Aragónskou trvalo takmer 24 rokov, kým nasledujúcich päť manželstiev trvalo spolu menej ako 10 rokov.

Katarína ParrováKatarína HowardováAnna KlévskaJana SeymourováAnna BoleynováKatarína AragónskaHenrich VIII.

Detaily

[upraviť | upraviť zdroj]

Anglický historik a odborník na rod Tudorovcov David Starkey opisuje Henricha VIII. ako manžela nasledovne:

Zvláštne je, že na začiatku Henrichových manželstiev bol zvyčajne veľmi dobrým manželom. Bol k nim veľmi nežný, výskumy ukazujú, že niektoré zo svojich manželiek oslovoval "miláčik". Bol dobrým milencom, bol veľmi štedrý: manželky dostávali obrovské pozemkové usadlosti a šperky. Bol nesmierne ohľaduplný, keď boli tehotné. Ak mu však jeho súčasná manželka nevyhovovala alebo urobila niečo, čo rozohnilo jeho skratovitú povahu, malo to následky. Dve z Henrichových manželiek boli na jeho príkaz sťaté.[7]

Mnemotechnickou pomôckou na zapamätanie mien Henrichových manželiek je "Arrogant Boys Seem Clever, Howard Particularly", čo označuje ich "priezviská", ako ich pozná ľudová kultúra: Catherine of Aragon, Anne Boleyn, Jane Seymour, Anne of Cleves, Catherine Howard, Catherine Parr. Známy rým na ich osudy je: "Rozvedená, sťatá, zomrela; rozvedená, sťatá, prežila."[8]

Epigram rozvedená, sťatá, zomrela, rozvedená, sťatá, prežila je anglofónnym študentom svetových dejín všeobecne známy, ale je tu niekoľko historických postrehov.

Čo sa týka osudov manželiek, báseň by vlastne mala znieť: "Anulovaná, anulovaná, zomrela; anulovaná, sťatá, prežila", pretože manželstvo Henricha VIII. s Annou Boleynovou bolo anulované len dva dni pred jej sťatím, rovnako ako manželstvá Kataríny Aragónskej a Anny Klevskej boli anulované (náboženské) namiesto rozvedených (občianske).

Kým Katarína Parrová Henricha prežila a ovdovela, keď Henrich zomrel počas ich manželstva, dávno anulovaná Anna Klévska ho tiež prežila a bola poslednou z jeho manželiek, ktorá zomrela.

Potomkovia a príbuzenské vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

Katarína Aragónska, Anna Boleynová a Jana Seymourová dali Henrichovi VIII. po jednom dieťati, ktoré prežilo detstvo: dve dcéry a jedného syna. Všetky tieto deti nakoniec nastúpili na trón ako Eduard VI., Mária I. a Alžbeta I. Okrem toho mal Henrich vzťah s Bessie Blountovou z ktorého sa narodil syn – Henricha FitzRoy.

Anna Boleynová a Katarína Howardová, ktoré boli sťaté kvôli obvineniu z nevery, boli sesternice z prvého kolena. Jana Seymourová bola sesternicou Anny Boleynovej aj Kataríny Howardovej z druhého kolena. Niekoľko Henrichových manželiek pracovalo v službách inej jeho manželky, zvyčajne ako dvorné dámy. Anna Boleynová slúžila Kataríne Aragónskej. Jana Seymourová slúžila obom svojim predchodkyniam, Kataríne Aragónskej aj Anne Boleynovej. Katarína Howardová tiež slúžila svojej predchodkyni Anne Klévskej.

Katarína Aragónska

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Katarína Aragónska
Katarína Aragónska

Katarína Aragónska (* 16. december 1485 – † 7. január 1536; španielsky: Catalina de Aragón) bola Henrichova prvá manželka.[9] V moderných prameňoch sa jej meno najčastejšie píše Catherine, hoci svoje meno písala a podpisovala s "K", čo bol v tom čase v Anglicku zaužívaný spôsob písania.[10]

Katarína bola pôvodne vydatá za Artura, Henrichovho staršieho brata. Bola o rok staršia ako Arthur a o šesť rokov staršia ako Henrich. Po Arturovej smrti na potnú chorobu v roku 1502 získala od Henricha VII. pápežský dišpenz, ktorý jej umožnil vydať sa za Henricha, hoci k sobášu došlo až po jeho nástupe na trón v roku 1509, keď mal Henrich 17 rokov a Katarína 23 rokov. Katarína krátko nato otehotnela, ale dievčatko sa narodilo mŕtve. V roku 1510 otehotnela znova a v roku 1511 porodila Henricha, vojvodu z Cornwallu, ktorý však takmer o dva mesiace neskôr zomrel. V roku 1513 porodila mŕtveho chlapca a v roku 1514 ďalšieho chlapca, ktorý zomrel v priebehu niekoľkých hodín. Napokon v roku 1516 porodila vo veku 30 rokov zdravú dcéru Máriu. Po pôrode Márie Katarína údajne povedala: "Obaja sme mladí. Ak to bola tentoraz dcéra, z Božej milosti budú nasledovať synovia". Bohužiaľ, syna, ktorého si Henrich tak veľmi želal, nikdy nemala. Trvalo dva roky, kým opäť počala; tehotenstvo sa skončilo krátko žijúcim dievčatkom.

Hovorí sa, že Henrich Katarínu Aragónsku skutočne miloval, čo mnohokrát aj vyznal. Začal sa však obávať, že nebude mať syna, ktorý by pokračoval v dynastii Tudorovcov.

Počas tohto manželstva mal Henrich niekoľko mileniek vrátane Alžbety Blountovej, s ktorou splodil nemanželského syna Henryho FitzRoya. Mal tiež pomer s Máriou Boleynovou[11] – dcérou Thomasa Boleyna, anglického veľvyslanca vo Francúzsku. Neskôr obrátil svoju pozornosť na Máriinu mladšiu sestru Annu Boleynovú, dvornú dámu Kataríny. Na rozdiel od svojej sestry sa Anna odmietla stať jeho milenkou. Henrich napísal Anne mnoho milostných listov[12] a rýchlo sa do nej zaľúbil. Koncom roka 1520 už bolo jasné, že Katarína (teraz v polovici svojich 40. rokov) už neporodí žiadne ďalšie deti, a Henrich, ktorý čoraz zúfalejšie túžil po legitímnom synovi, sa plánoval oženiť s Annou.

Henrich, v tom čase rímskokatolík, sa snažil získať súhlas pápeža na anulovanie manželstva z dôvodu, že Katarína bola najprv manželkou jeho brata. Použil pritom pasáž zo Starého zákona (3. kniha Mojžišova 20. kapitola, 21. verš): "Ak si niekto vezme manželku svojho brata, je to nečistota; odkryl nahotu svojho brata; budú bezdetní." Napriek tomu, že pápež odmietol manželstvo anulovať, Henrich sa v roku 1531 s Katarínou rozišiel; Katarína mala 45 rokov, Henrich 40 rokov. Nariadil Thomasovi Cranmerovi, canterburskému arcibiskupovi, aby zvolal súd. Cranmer 23. mája 1533 rozhodol, že manželstvo s Katarínou je neplatné. Dňa 28. mája 1533 vyhlásil kráľa za legálne zosobášeného s Annou (s ktorou si Henrich už predtým tajne vymenil svadobné sľuby). To viedlo k odtrhnutiu Anglicka od rímskokatolíckej cirkvi a k vytvoreniu Anglikánskej cirkvi oddelenej od jurisdikcie tejto cirkvi.

Krátko po svadbe s Annou Boleynovou poslal Henrich Katarínu preč. Pred svojou smrťou v izolácii vo veku 50 rokov sa už s Henrichom ani s ich dcérou Máriou nestretla.

William Shakespeare v hre Henrich VIII. nazval Katarínu "kráľovnou pozemských kráľovien" (2.4.138).

Anna Boleynová

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Anna Boleynová
Anna Boleynová

Anna Boleynová (asi * 1501 alebo 1507 – † 19. máj 1536) bola Henrichova druhá manželka a matka Alžbety I. Henrichovo manželstvo s Annou a jej neskoršia poprava z nej urobili kľúčovú postavu politických a náboženských prevratov na začiatku anglickej reformácie. Bola dcérou sira Thomasa Boleyna a Elizabeth Howardovej, dcéry Thomasa Howarda, druhého vojvodu z Norfolku. Bola tmavovlasá, mala krásne črty a živé maniere; v Európe ju vzdelávala Margaréta Rakúska. Potom sa presťahovala do Francúzska a niekoľko rokov tam žila prevažne ako dvorná dáma kráľovnej Klaudie.

Anna odolala kráľovým pokusom zviesť ju listami a odmietla sa stať jeho milenkou, ako sa to stalo jej sestre Márii Boleynovej. Čoskoro sa stala jediným pohlcujúcim predmetom kráľových túžob, aby dosiahol anulovanie manželstva so svojou manželkou Katarínou Aragónskou a mohol sa oženiť s ňou. Napísal milostný list, ktorý poskytuje dôkaz o istej úrovni dôvernosti medzi nimi, v ktorom obdivuje jej "pekné kačičky" (prsia).[13] Nakoniec sa ukázalo, že pápež Klement VII. pravdepodobne kráľovi anulovanie manželstva neudelí, a tak Henrich začal lámať moc katolíckej cirkvi v Anglicku pre momentálnu posadnutosť Annou Boleynovou. To vyvolalo anglickú reformáciu.

Henrich odvolal kardinála Wolseyho z verejného úradu a neskôr nechal vymenovať kaplána rodiny Boleynovcov Thomasa Cranmera za canterburského arcibiskupa. 14. novembra 1532 Henrich a Anna usporiadali tajný svadobný obrad. Henrich mal 41 rokov a Anne bolo okolo 20 rokov. Čoskoro otehotnela a 25. januára 1533 sa v Londýne konal druhý, oficiálny svadobný obrad. Dňa 23. mája 1533 Cranmer vyhlásil manželstvo Henricha a Kataríny za neplatné. O päť dní neskôr Cranmer vyhlásil manželstvo Henricha a Anny za dobré a platné. Krátko nato pápež vyniesol rozsudok exkomunikácie nad kráľom a arcibiskupom. V dôsledku Anninho manželstva s kráľom bola anglikánska cirkev nútená rozísť sa s Rímom a dostať sa pod kontrolu kráľa. Anna bola 1. júna 1533 korunovaná za anglickú kráľovnú manželku a 7. septembra porodila Henrichovi druhú dcéru Alžbetu. Do roku 1536 utrpela niekoľko potratov a nepodarilo sa jej porodiť syna. Henrich bol Annou a čakaním na syna unavený; poobzeral sa po inej milenke, zatiaľ čo Thomas Cromwell, Annin bývalý spojenec, vymyslel sprisahanie na jej odstránenie.

Napriek nepresvedčivým dôkazom ju uznali vinnou zo sexuálnych vzťahov s jej bratom Georgom Boleynom a ďalšími mužmi a 19. mája 1536 bola Anna sťatá za cudzoložstvo, incest a vlastizradu po tom, čo Henrich len dva dni predtým anuloval s ňou manželstvo. Po nástupe jej dcéry Alžbety I. v roku 1558 bola Anna uctievaná ako mučeníčka a hrdinka anglickej reformácie, najmä vďaka dielam Johna Foxeho. V priebehu storočí inšpirovala alebo bola spomenutá v mnohých umeleckých a kultúrnych dielach.

Jana Seymourová

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Jana Seymourová
Jana Seymourová

Jana Seymourová (okolo * 1508 – † 24. október 1537) bola Henrichova tretia manželka. Od roku 1532 slúžila Kataríne Aragónskej ako dvorná dáma a potom bola jednou z dvorných dám Anny Boleynovej.[14]

Jana, dcéra rytiera sira Johna Seymoura a Margery Wentworthovej, sa pravdepodobne narodila vo Wulfhalle v grófstve Wiltshire,[15] hoci sa predpokladá, že aj na panstve West Bower v Somersete.[16] Bola z nižšej vrstvy ako väčšina Henrichových manželiek, vedela len trochu čítať a písať, ale bola oveľa lepšia vo vyšívaní a vedení domácnosti, čo sa v tom čase považovalo za oveľa potrebnejšie pre ženy.

V januári 1536 sa kráľ začal zaujímať o skromnú a plavovlasú Janu, ktorá bola úplným opakom kráľovnej Anny. Keď Annu v máji 1536 zatkli za zradu, Jane sa rýchlo presťahovala do kráľovských apartmánov.

Jana sa za Henricha vydala 30. mája 1536 v paláci Whitehall v Londýne, jedenásť dní po poprave Anny Boleynovej. Mala 28 rokov a Henrich 44 rokov. Ako kráľovná bola známa svojou pokojnou povahou. Podarilo sa jej napraviť napätý vzťah medzi Henrichom a jeho dcérou Máriou.

Takmer rok a pol po svadbe porodila mužského dediča Eduarda, ale o dvanásť dní neskôr zomrela na popôrodné komplikácie. Jana bola jedinou manželkou, ktorej sa dostalo kráľovského pohrebu. Keď Henrich zomrel, rozhodol sa byť pochovaný vedľa nej v kaplnke svätého Juraja na Windsorskom zámku. Nie je jasné, či toto rozhodnutie bolo čisto sentimentálne, alebo išlo o politický signál, ktorého cieľom bolo posilniť legitimitu jeho mladého dediča Eduarda, alebo o oboje.

Anna Klévska

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Anna Klévska
Anna Klévska

Anna Klévska (asi * 22. september 1515 – † 16. júl 1557) bola nemecká princezná, Henrichova štvrtá manželka a anglická kráľovná manželka (hoci nebola korunovaná), len šesť mesiacov v roku 1540, od 6. januára do 9. júla. Henrich ju pravdepodobne nazval "flanderskou kobylou" a toto označenie sa jej vžilo.

Ako dieťa bola Anna zasnúbená s Františkom, budúcim lotrinským vojvodom, čo sa však nikdy nezrealizovalo. V roku 1539 hlavný minister Henricha VIII. Thomas Cromwell uzavrel spojenectvo medzi Anglickom a Klévesom a Henrich začal uvažovať o Anne ako o svojej štvrtej manželke. Portrét Anny Klevskej namaľoval Hans Holbein mladší a poslal ho kráľovi Henrichovi na posúdenie. Jej brat Viliam nedovolil Holbeinovi maľovať pri priamom pohľade do jej tváre a jej sestry Amálie, preto museli mať počas maľovania závoje. Henrichovi sa Annin portrét páčil a chcel, aby prišla za ním. Keď prišla, nebol nadšený. Sťažoval sa, že nevyzerá ako na portréte. Jej predmanželská zmluva s Františkom I. Lotrinským bola o šesť mesiacov neskôr uvedená ako dôvod na anulovanie manželstva. Anna sa anulovaniu nebránila a tvrdila, že manželstvo nebolo uzavreté, a bola odmenená štedrým odškodnením vrátane hradu Hever, bývalého sídla Boleynovcov. Dostala titul "kráľova milovaná sestra" a bola celoživotnou priateľkou kráľa a jeho detí; Anna Klévska bola približne v rovnakom veku ako najstaršia žijúca dcéra Henricha VIII. Prežila kráľa a všetky jeho ostatné manželky, zomrela 16. júla 1557 na starom panstve Chelsea; najpravdepodobnejšou príčinou jej smrti bola rakovina.[17] Pochovaná bola 3. augusta vo Westminsterskom opátstve.[18]

Katarína Howardová

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Katarína Howardová
Katarína Howardová

Katarína Howardová (asi * 1523 – † 13. február 1542), písaná aj Katheryn, bola Henrichovou piatou manželkou v rokoch 1540 až 1542. Bola dcérou lorda Edmunda Howarda a Joyce Culpeperovej, sesternicou Anny Boleynovej, druhostupňovou sesternicou Jany Seymourovej a neterou Thomasa Howarda, 3. vojvodu z Norfolku. Vyrastala v domácnosti svojej nevlastnej babičky Agnes Howardovej, vojvodkyne z Norfolku. Jej strýko vojvoda z Norfolku bol významným politikom na Henrichovom dvore; v roku 1540 jej zabezpečil miesto v domácnosti Henrichovej štvrtej manželky Anny Klévskej, kde Katarína kráľa zaujala. Vydala sa zaňho 28. júla 1540 v Oatlands Palace v Surrey, len 19 dní po anulovaní jeho manželstva s Annou. Mal 49 rokov a ona mala ešte len začiatok dvadsiatky, takže mohla mať približne 20 – 21 rokov.

1. novembra 1541 bol Henrich informovaný o jej údajnom cudzoložstve s Thomasom Culpeperom, jej vzdialeným bratrancom, Henrym Mannoxom, ktorý jej dával súkromné hodiny hudby, kým žila u svojej nevlastnej babičky, a Francisom Derehamom, vojvodkyniným tajomníkom, s ktorým mala zrejme sexuálny vzťah. Katarína bola v novembri 1541 zbavená titulu kráľovnej a vo februári 1542 bola sťatá na základe vlastizrady za cudzoložstvo.

Katarína Parrová

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Katarína Parrová
Katarína Parrová

Katarína Parrová (* 1512 – † 5. september 1548), písaná aj Kateryn, bola šiestou a poslednou manželkou Henricha VIII. v rokoch 1543 – 1547. Bola dcérou sira Thomasa Parra z Kendalu a jeho manželky Maud Greenovej. Prostredníctvom svojho otca bola Katarína potomkom Jána z Gentu, syna kráľa Eduarda III. Cez dcéru Jána z Gauntu Joan Beaufortovú, grófku z Westmorelandu (Henrichovu praprababičku), bola Henrichovou sesternicou z tretieho kolena. Podľa Henrichovho otcovského pôvodu z ďalšieho z detí Jána z Gentu, Jána Beauforta, 1. grófa zo Somersetu, boli obaja tiež štvrtostupňovými bratrancami.

Katarína sa ukázala ako reštaurátorka Henrichovho dvora ako rodinného prostredia pre jeho deti. Bola odhodlaná prezentovať kráľovskú domácnosť ako úzko prepojenú, aby demonštrovala silu prostredníctvom jednoty. Azda najvýznamnejším Kataríniným úspechom bola jej úloha pri prijatí tretieho dedičského zákona, ktorý potvrdil miesto Márie aj Alžbety v nástupníckej línii na trón napriek tomu, že obe boli nemanželské v dôsledku anulovania manželstiev ich rodičov. V čase prijatia zákona mala Katarína Parrová 31 rokov, Mária 27 rokov, Alžbeta 10 rokov a Henrich 52 rokov. Henrich mal v Kataríne takú dôveru, že si ju vybral za regentku, kým sa zúčastňoval na vojne vo Francúzsku, a v prípade straty jeho života mala byť regentkou až do plnoletosti deväťročného Eduarda. Keď však Henrich v roku 1547 zomrel, funkciu fakticky prevzal Eduard Seymour, 1. vojvoda zo Somersetu, ktorého regentská rada vymenovala za protektora.

Katarína má v histórii osobitné miesto aj preto, že bola najviac vydatou kráľovnou Anglicka – mala celkovo štyroch manželov; Henrich bol jej tretím manželom. Pred svadbou s Henrichom dvakrát ovdovela. Po Henrichovej smrti sa vydala za Thomasa Seymoura, strýka princa Eduarda, ku ktorému si vytvorila náklonnosť ešte pred svadbou s Henrichom. So Seymourom mala jedno dieťa, Mary Seymourovú, ale krátko po pôrode, vo veku 35 alebo 36 rokov, zomrela. Seymour bol popravený za zradu v roku 1549. História lady Mary nie je známa, ale predpokladá sa, že neprežila detstvo.[19] Je pochovaná na hrade Sudeley v mestečku Winchcombe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Did Henry VIII really have six wives? Why everything you think you know about the Tudors is wrong [online]. The Telegraph, 2016-01-28, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ HART, Kelly (Kelly Ann). The mistresses of Henry VIII. [s.l.] : Stroud : History Press, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-7524-4835-0.
  3. ↑ FRASER, Antonia. The six wives of Henry VIII. [s.l.] : London : Phoenix, 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-84212-633-2. S. 86.
  4. ↑ Anne Boleyn [online]. tudorhistory.org, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.
  5. ↑ WEIR, Alison. The six wives of Henry VIII. [s.l.] : London : Vintage, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-09-952362-8. S. 424.
  6. ↑ Katharine / Catherine / Katherine Parr - Facts & Information [online]. 2015-01-31, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ The Six Wives of Henry VIII. About the Series. Behind the Scenes | PBS [online]. www.thirteen.org, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.
  8. ↑ JONES, Neil. Divorced, beheaded, survived… Henry VIII's six wives [online]. 2013-06-27, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ ERICKSON, Carolly. Great Harry. [s.l.] : New York : St. Martin's Griffin, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-312-16858-2.
  10. ↑ Katherine [Catalina, Catherine, Katherine of Aragon] (1485–1536), queen of England, first consort of Henry VIII [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-03]. DOI: 10.1093/ref:odnb/4891. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-4891 (po anglicky)
  11. ↑ Unravelling Mary Boleyn by Sarah Bryson - The Tudor Society [online]. www.tudorsociety.com, 2015-07-19, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ THEANNEBOLEYNFILES. Henry VIII's Love Letters to Anne Boleyn - The Anne Boleyn Files [online]. www.theanneboleynfiles.com, 2010-11-30, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Love Letter of King Henry VIII to Anne Boleyn [date unknown]. [online]. www.luminarium.org, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.
  14. ↑ The Six Wives of King Henry VIII: An overview [online]. www.luminarium.org, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.
  15. ↑ NORTON, Elizabeth. Jane Seymour: Henry VIII's True Love. [s.l.] : Amberley Publishing, 2009. Google-Books-ID: FiXjKTkR0QYC. Dostupné online. ISBN 978-1-84868-102-6. (po anglicky)
  16. ↑ WEST BOWER MANOR WITH BARN, Durleigh - 1058940 | Historic England [online]. historicengland.org.uk, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ FRASER, Antonia. The six wives of Henry VIII. [s.l.] : London : Phoenix, 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-84212-633-2. S. 504.
  18. ↑ MACHIN, Henry; BRITISH MUSEUM. MSS. (COTTON VITELLIUS F. V); NICHOLS, John Gough. The diary of Henry Machyn, citizen and merchant-taylor of London, from A. D. 1550 to A. D. 1563. [s.l.] : London, Printed for the Camden society, by J. B. Nichols and son, 1848. Dostupné online. S. 145-146.
  19. ↑ The Six Wives of Henry VIII. Meet the Wives. Catherine Parr | PBS [online]. www.thirteen.org, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wiwes of Henry VIII na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manželky_Henricha_VIII.&oldid=7897464“