Marcell Komor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Komor Marcell (* 7. november 1868, Budapešť - † 29. november 1944, Deutschkreutz, Rakúsko) bol maďarský architekt. Jeden z popredných reprezentantov maďarskej architektúry usilujúci na prelome 19. a 20. storočia o vlastný národný štýl. Zahynul ako obeť fašistickej perzekúcie.

Študoval na Vysokej škole technickej v Budapešti. Po absolvovaní bol pracovníkom stavebnej firmy Hauszmann- Czigler a v roku 1897 sa stal ako 31 ročný spoluvlastníkom stavebnej kancelárie v Budapešti.

Spolupráca s D. Jakabom[upraviť | upraviť kód]

V roku 1897 nadviazal spoluprácu s Dezsom Jakabom (1864- 1932). Ich diela majú typický neobarokový ráz, ktorý sa stal súčasťou oficiálnej prezentácie monarchie. Podľa ich projektov postavili bývalú Ľudovú operu, mestské, dnes Erkelovo divadlo, sanatórium park v Budapešti, radnicu v Subotici a Marosille, spoločenský dom v Syentesi a v Oradei. Obaja boli žiakmi O. Lechnera.Treba však povedať, že typický lechnerovský štýl sa na nich prejavil len ojedinele a to napr. na dvorových fasádach bratislavskej Reduty, kde sa objavujú mäkké organické okenné šambrány typické pre lechnerovskú secesiu. Nevydali sa však cestou osobitej lechnerovskej architektúry, ale zvolili si vlastný historizujúci štýl s odkazom na barok.

Projekty na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

  • Reduta, Bratislava, Palackého 2 (1906 súťaž, 1909- 1910 projekt, 1913 realizácia, 1914- 1915 daná do užívania). Nachádzajú sa tu barokizujúce florálno-figurálne ornamenty, čo bolo typické pre tvorbu M. Komora a D. Jakaba po celom Uhorsku.
  • Neobarokový zámok cára Ferdinanda nazývaný aj zámok Koburgovcov na Prednej hore 470-Muránska Huta (1912 projekt-1914 realizácia). Ucelené architektonické stvárnenie dosiahli architekti vďaka striedmosti pri používaní architektonických prostriedkov. Typické neobarokové prvky sa tu stretli s klasicizujúcimi vo vyváženej podobe.
  • Secesný dom, Bratislava, Štúrova 6/c (1903)

Zdroje[upraviť | upraviť kód]