Marián Urban

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marián Urban
slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent
Narodenie16. november 1951 (67 rokov)
Trenčín, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Alma materVysoká škola múzických umení

Marián Urban (* 16. november 1951, Trenčín) je slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent.

Štúdium a začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1975. Po škole do roku 1977 pracoval ako scenárista a asistent réžie, potom začal pôsobiť ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov a neskôr pre Krátky film Bratislava, Slovenskú filmovú tvorbu Bratislava, ALEF Štúdio, ALEF Film & Media Group, Filmové Ateliéry Zlín, sentimental film viac ako 150 dokumentárnych a hraných filmov. Ďalšie jeho aktivity je náročné postihnúť jednou profesiou, nachádzal sa v rôznych funkciách ako autor rozhlasových hier, filmových a televíznych scenárov, nakrúcal krátke a dokumentárne filmy, mnohé produkoval, v roku 1987 bol odborným asistentom na VŠMU v odbore dokumentárna tvorba, po roku 2009 prednáša na katedre Produkcie a distribúcie.

Réžia krátkych a dokumentárnych filmov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1980 nakrútil spolu s Dežom Ursínym film Sanitárovci, ktorý získal Veľkú cenu na 1. Etnofilme Čadca 1980 a Osobitnú cenu poroty na 17. Arsfilme Kroměříž 1980. O dva roky neskôr opäť spolupracoval s Ursínym, tentokrát na filme Gajdoš Antalík. Oba filmy sú v tej dobe príkladom návratu k bezprostrednej neštylizovanej dokumentárnej tvorbe, konkrétne so sociálno-etnografickým zameraním. Druhý z titulov je portrétom ľudového hudobníka, ktorý hovorí o sebe a prostredí, ktoré ho pri tvorbe inšpiruje. Po nich nasledovali ďalšie filmy:

  • 1984 Krátka správa o lietaní
  • 1988 Človeče, nehnevaj sa
  • 1992 Krajina po výprasku
  • 1993 Na konci cesty
  • 1993 Zjavenie
  • 1998 Periská

Filmové scenáre a hry[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhlasové hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979 Starosti s kokavcom
  • 1980 Uprostred leta
  • 1982 Anonym
  • 1984 Šibnutý Višňa

Marián Urban - producent[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z najdôležitejších pozícií Mariána Urbana v slovenskej kinematografii je producentská, ktorá sa vzťahuje na porevolučné obdobie. V rokoch 1989 až 1990 bol predsedom Fóra slovenských filmárov. Je spoluzakladateľom úspešnej súkromnej spoločnosti ALEF, ktorá sa orientuje na vývoj, produkciu a distribúciu audiovizuálnych projektov, a to bez ohľadu na žáner či druh. V roku 1989 sa stáva riaditeľom štúdia ALEF, v roku 1991 programovým riaditeľom a v roku 1992 riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, no z pozície je (po voľbách) v júni toho istého roku odvolaný ministrom Slobodníkom z prvej Mečiarovej vlády, neskôr zastáva pozíciu zakladateľa a producenta súkromnej filmovej spoločnosti ALEF Studio, s.r.o. V roku 1997 zakladá ALEF Film & Media Group. V tomto období súčasne pôsobí aj ako režisér dokumentárnych filmov a scenárista. Vďaka získaniu nových zdrojov finančných prostriedkov (ALEF) bol umožnený vznik mnohých veľkých projektov. V rokoch 1992 až 1993 vznikol 30-dielny dokumentárny cyklus Dejiny Slovenska, ktorý režírovali napríklad Vladimír Kubenko, Štefan Kamenický, Ľubomír Štecko, Igor Dobiš, Ivan Brachtl a ďalší. V roku 1993 film Stanko Mužík, ktorý získal cenu Ingric za najlepší dokumentárny film. Nasledujúci rok Pred nami potopa tiež zopakoval úspech na odovzdávaní ceny Igric. O ešte väčší úspech sa zaslúžil film Dušana Hanáka Papierové hlavy z 1995. Celovečerný dokumentárny film o vzťahu občana a totalitnej moci v našej spoločnosti v období 1945 - 1989. Autentické archívne materiály, výpovede svedkov, autentické reportážne a dokumentárne sekvencie režisér v emotívnej a kontrapuktickej skladbe spája so štylizáciou v hraných sekvenciách. Film podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. V roku 1998 za rovnakej finančnej pomoci vznikol tiež hraný film Rivers of Babylon, kde sa Urban podieľal tiež ako spoluscenárista.

Ďalšie celovečerné hrané projekty spoločnosti ALEF FILM&MEDIA[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 nakrútil Juraj Nvota film Kruté radosti. V roku 2003 vznikol v réžii Onřeja Trojana film Želary. Spolupráca s Jurajom Nvotom pokračovala aj v roku 2007 pri filme Muzika. ALEF vyrobil desiatky filmov premietaných alebo ocenených na viac ako 100 medzinárodných festivaloch a prehliadkach na všetkých kontinentoch ako Lesní chodci, Oko v stene, Čarovný svet animovaného filmu, Babie leto, Cyril a Metod - Apoštoli Slovanov, Štvorec v kruhu alebo Život medzi únikmi a snami, Rukojemník, Johankino tajomstvo. Najúspešnejšie projekty: Papierové hlavy (1996) o.i.: hlavná cena Golden spire - 40.MMF San Francisco; Želary (2003) okrem iných nominácia na cenu Americkej filmovej akadémie "Oscar" za najlepší cudzojazyčný film; Muzika (2007) o.i.: Zvláštne uznanie poroty, IFF Warszaw 2008; 9 národných filmových cien Slovenskej filmovej akadémie Slnko v sieti 2008; Já, Olga Hepnarová (2016), 4 ceny českej filmovej kritiky, 2 České levy, Slnko v sieti za réžiu a viac ako tucet ocenení na festivaloch po celom svete.

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 sa Urban stal prezidentom SAPA – Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Je členom Európskej filmovej akadémie, členom Rady riaditeľov AGICOA (organizácia kolektívnej správy práv výrobcov audiovizuálnych diel - producentov), naďalej sa venuje producentským a scenáristickým činnostiam. V spoločnosti Filmservice Slovakia okrem iného vydal tiež niekoľko knižných diel ako Skazky o Vladovi, či Rivers of Babylon III. Petra Pišťanka.

Výkonný producent celovečerných dokumentárnych filmov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 Vedľajšie povolanie - Matka (réžia Eva Štefankovičová)
  • 1990 Stanislav Babinský - život je nekompromisný bumerang
  • 1990 Letová správa OK 89-90
  • 1991 Veľká škola dní
  • 1991 Všetci spolu
  • 1991 O rakovine a nádeji