Markos Aurélios Pappos
Markos Aurélios Pappos (starogr. Μᾶρκος Αὐρήλιος Πάππος) bol starogrécky boxer.[1]
M. Aurélios Pappos, syn Onésima z Myry a Markos Aurélios Amfión, rodák z Tlósu, boli podľa starogréckeho nápisu na podstavci (tento podstavec bol kedysi základňou ich sôch[2]), objavenom v archeologickej lokalite starovekého lýkijského mesta Tlós, víťazmi na miestnych hrách Megala Kroneia v boxerskej súťaži (zúčastňovali sa ich aj renomovaní atléti gréckeho sveta[3]).[4] Nápis sa datuje do obdobia po edikte Constitutio Antoniniana, vydanom v roku 212 rímskym cisárom Caracallom.[1]
Na nápise sa o Pappovi ďalej uvádza, že bol pleistonikes, pythionikes, paradoxos a olympionikes. Štatút pleistonika mal podľa nemeckého klasického filológa Reinholda Merkelbacha výnimku z občianskych povinností. Dostali ho športovci, ktorí súťažili vo všetkých troch vekových kategóriách a počas svojej kariéry dosiahli aspoň tri víťazstvá na hrách s posvätným vencom (na panhelénskych hrách), vrátane jedného v Ríme (víťazstvo na kapitolských hrách).[5] Paradoxos alebo paradoxonikés „nezvyčajný víťaz“ bol čestný titul športovca za dosiahnuté víťazstvá.[6] Pythionikes bol víťaz pýtických hier a olympionikes víťaz olympijských hier.[7]
Taliansky historik Luigi Moretti nezaradil Pappa do svojho zoznamu olympijských víťazov, pretože s určitosťou nevedel, či tu išlo o olympiádu usporiadanú v nejakom susednom meste alebo o olympiádu v élidskej Pise (Pisa alebo Pisatis bola oblasť v Elide, kde sa nachádzala Olympia[8]).[9] Niektoré náboženské sviatky toho istého názvu sa totiž oslavovali v rôznych častiach gréckeho sveta, napr. Thesmoforia sa usporiadavali prinajmenšom v 30 mestách po celom gréckom svete.[10]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 148.
- ↑ Georg Olms Verlag. Nikephoros: Zeitschrift für Sport und Kultur im Altertum. Berlin : Weidmann, 2002. ISBN 978-36-1500-245-4. S. 129.
- ↑ Denise Reitzenstein. Die lykischen Bundespriester. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2015. ISBN 978-30-5005-065-2. S. 135.
- ↑ Inscriptiones Asia Minor: Lycia , TAM II 586 [1]
- ↑ Patrick Gouw. Griekse atleten in de Romeinse keizertijd (31 v. Chr. - 400 n. Chr.). Amsterdam : Amsterdam University Press, 2009. ISBN 978-90-5629-576-9. S. 128.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 149.
- ↑ Patrick Gouw. Griekse atleten in de Romeinse keizertijd (31 v. Chr. - 400 n. Chr.). Amsterman : Amsterdam University Press, 2009. ISBN 978-90-5629-576-9. S. 119.
- ↑ ARSP. Beiheft. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1990. ISBN 978-35-15056-13-7. S. 233.
- ↑ Atti dell' Accademia nazionale dei Lincei. Memorie. Roma : La Classe, 1946. S. 180.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.