Martin Rakovský (básnik)

	Martin Rakovský
	slovenský humanistický básnik
Narodenie	asi 1535; Rakovo, Uhorsko
Úmrtie	28. september 1579; Kutná Hora, České kráľovstvo, Krajiny českej koruny
	Biografický portál

Martin Rakovský (Rakovszky de Nagyrákó; * asi 1535, Rakovo – † 28. september 1579, Kutná Hora, České kráľovstvo, Krajiny českej koruny) bol slovenský humanistický básnik, vzdelanec a šľachtic.

Životopis

Študoval v Kremnici, pred rokom 1554 u Leonarda Stöckela v Bardejove, potom v Brašove, v rokoch 1555 – 1556 na univerzite vo Wittenbergu (Filip Melanchton), v roku 1556 v Prahe a v roku 1558 sa stal magistrom vo Wittenbergu. V roku 1556 bol krátko rektorom školy v Žatci a v rokoch 1557 – 1559 v Lounoch. V rokoch 1559 – 1569 pôsobil ako pisár Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave, od roku 1569 žil v Turci (zdržiaval sa zväčša v kúrii v Kaľamenovej), kde sa zúčastňoval na zachraňovaní rodinných majetkov. Zomrel náhle na návšteve u brata Mikuláša.

Tvorba

Bol najvýznamnejším humanistickým básnikom a vzdelancom v 16. storočí na území Slovenska, pričom jeho dielo presiahlo národný rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice astronómie (Procli sphaera), do ktorej zaradil vlastnú žartovnú báseň o rakoch (Lusus de cancris) a básnické listy Pavlovi Rubigallovi a Imrichovi Czanádimu. Po príchode do Prahy sa stal členom humanistického krúžku Jana Staršieho z Hodějova, čo sa výrazne prejavilo v jeho básnickej zbierke Elegiae et epigrammata (1556), ktorá zväčša obsahovala oslavné básne na členov spolku a na významné osobnosti českého verejného života (Jan Starší z Hodějova, M. Collinus, J. Codicillus, J. Kolínsky, T. Hájek). Aj v ďalšej tvorbe sa sústredil na humanistickú občiansko-politickú poéziu a počas pôsobenia v Lounoch oslávil toto mesto v diele Descriptio urbis Lunae Boiemicae (1558), zaradil doň oslavné básne venované mestu a jeho znakom, modlitby, reči a cvičenia, ako aj iné príležitostné básne.

Po príchode do Bratislavy udržiaval styky so Z. Rohožníkom-Mošovským, J. Purkircherom' a P. Fabriciom a pokračoval v základnej línii svojej tvorby, čo dokumentoval v didaktickej občiansko-politickej básnickej skladbe Libellus de partibus reipublicae et causis mutationum regnorum imperiorumque (1560), ktorú napísal v elegickom distichu a venoval Maximiliánovi II. V jej prvej časti analyzoval vtedajšie spoločenské vrstvy v štáte, naznačil ich miesto a funkciu v spoločnosti.

Dielo

1556 – Elégie a epigramy (Elegiae et epigrammata), zbierka epigramov a elégií
1563 – Hold múz (Palusus), báseň oslavujúca korunováciu kráľa Maximiliána
1574 – O svetskej vrchnosti (De magistratu politico), najvýznamnejšie autorove dielo, pôvodne malo mať 9 zväzkov, no napokon vydal len 3; dielo sa radí do svetovej humanistickej a reformačnej literatúry
1974 – Opera omnia, zobrané spisy
O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách (Libellus de partibus rei publicae et causis mutationum regnorum imperiorumque), básnická zbierka
O skone Juraja Rakovského (De obitu domini Georgii Rakovsky), básnická zbierka
Opis českého mesta Louny (Descriptio urbis Lunae Bohemicae), oslavná báseň na mesto
Astronomický systém (De sphaera), latinský básnický preklad Proklovej učebnice astronómie
Lusus de cancris, žartovná báseň pripojená k prekladu Proklovej učebnice

Externé odkazy

Dielo na Zlatý fond denníka SME