Martin Stejskal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Stejskal
český maliar, esejista a ezoterik
Narodenie19. február 1944 (80 rokov)
Praha, Česko

Martin Stejskal (* 19. február 1944, Praha) je český maliar, esejista a ezoterik hlásiaci sa k surrealizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval Odbornú školu výtvarnú v Prahe. V roku 1963 sa spriatelil s básnikom Karlom Šebkom, ktorý ho zoznámil so surrealistickým okruhom. Od roku 1968 sa podieľa na činnosti Surrealistickej skupiny v Československu a je členom redakčnej rady revue Analogon. Koncom 60. rokov spoznal českého alchymistu a hermetika Theofana Abbu a spolupracoval s ním až do jeho smrti. Podľa jeho dispozícií vytvoril veľké tarotové karty, ktoré vydal vlastným nákladom i tlačou ako samizdat s názvom 22 arkán Theofana Abby (začiatkom 90. rokov vytvoril aj originálne malé tarotové arkána a v posledných rokoch karty koloroval a pripravuje ich na vydanie). Neskôr spolupracoval na českých prekladoch kníh francúzskeho alchymistu Fulcanelliho. (Tajemství katedrál, Příbytky filosofů).

Koncom 60. rokov 20. storočia sa dvakrát zúčastnil spolu s niekoľkými výtvarníkmi zo Surrealistickej skupiny experimentov s kyselinou lysergovou (LSD) a psylocibinom vo Výskumnom ústave psychiatrickom v Prahe-Bohniciach. Zážitky z pokusov natrvalo ovplyvnili jeho tvorbu. Je autorom interpretačných metód konturáže, leptomanie a fázovaných ilusí, v ktorých vždy metamorfuje niekoľko statických obrazov v cykle následných fáz.

V roku 1976 vydal v Paríži v nakladateľstve Editions surréalistes veľkoformátovú knihu-bibliofíliu 14 vlastných litografií Maisons (Domy), sprevádzanú básnickými textami francúzskeho surrealistu Vincenta Bounoura. Podľa autorových kresieb litografie zhotovil prestížny parížsky litografický ateliér Babette Pons. Prispel svojím textom do kolektívneho zborníka La Civilisation Surrealiste (ed. V. Bounoure, Payot, Francúzsko, 1976).

Začiatkom 90. rokov bol zvolený do prvého predsedníctva obnovenej spoločnosti čs. hermetikov Universalia. Spolupracoval na koncepcii súbornej hermetickej expozície Opus Magnum.[1] (s V. Zadrobílkom a L. Antonínom) v roku 1997 v Dome U kamenného zvonu v Prahe a napísal text pre obsiahly katalóg-knihu, ktorú aj graficky upravil. Podieľal sa tiež na koncepcii výstavy ku 450 rokom letohrádku Hvězda v Prahe (s. L. Antonínom a I. Puršom) v roku 2003, ku ktorej spracoval aj interaktívny katalóg na CD. Takisto sa podieľal na výstave o grófovi Šporkovi, ktorú pripravil V. Zadrobílek vo Staromestskej radnici (1999).

Podľa knihy Labyrintem tajemna natočila Česká televízia v roku 1993 dvanásťdielny seriál Magickou krajinou, ku ktorému napísal námet a scenár: (1. Bílá paní, 2. Mluvící kameny, 3. Za ukrytými poklady, 4. Po stopách alchymistů, 5. Draci v Čechách, 6. Zázračné studánky, 7. Ďábel a jeho pikle, 8. Obyvatelé podzemí, 9. Golem, 10. Zjevení a přízraky, 11. Čarodějství, 12. Vládcové krajiny). Neskôr napísal niekoľko scenárov k televíznemu cyklu Lapidárium (Příběh kamenných bot, Příběh Šemíkova hrobu, Příběh kamenné Luitgardy).

Prvú samostatnú výstavu Hra proti hře mal v Dome umenia mesta Brna v roku 1972,[2] katalóg k výstave bol zakázaný. Počas normalizácie tu prakticky nevystavoval, mal však samostatnú výstavu v Paríži v galérii L'envers du miroir (1972). Po roku 1989 mal mnoho samostatných výstav a zúčastnil sa aj mnohých výstav zahraničných. Z najvýznamnejších to bola výstava Zadem k nekonečnu I., v Paláci kultúry v Prahe v roku 1990, a séria výstav k autorovým 60. narodeninám Zadem k nekonečnu II. (Remscheid, Cheb, Hradec Králové, České Budějovice, Písek, Nová Paka) v rokoch 2003 – 2005. K týmto výstavám bola vydaná aj rovnomenná obsiahla monografia.

V 90. rokoch 20. storočia sa začal venovať počítačovej grafike a animácii. Svoje práce prezentoval ako techniku ​​digitáže. Spolupracoval svojimi 2D a 3D animáciami na filme Jana Švankmajera Otesánek (2000).

Ilustroval napr. knihy V. Effenbergera (Polowanie na czarnego rekina, Vroclav, Poľsko), E. Švankmajerovej, F. Dryje a M. Novotného. Tiež knihy F. Tristana v nakladateľstve Paseka (Hadí píseň, Ateliér ztracených snů), ďalšie v nakladateľstvách Dauphin, Host (P. Řezníček: Zrcadlový pes), Orbis, Torst a Malvern. Výtvarne doprevádzal i knihy M.-D. Massoni a A. Jouberta (Francúzsko) a čierny román H. Walpola Borgen ii Otranto (Vertigo, Švédsko). Pre tieto a ďalšie nakladateľstvá graficky upravoval mnoho ďalších publikácií, rovnako ako v 90. rokoch revue Analogon, Logos a periodikum Divadelní noviny.

V 90. rokoch pôsobil niekoľko rokov ako podpredseda Spoločnosti Karla Teiga. V roku 2011 bol spoluautorom retrospektívnej výstavy Surrealistická východiska (1948–1989) Odkony-Návraty-Přesahy (so S. Dvorským a F. Dryje) v Pamätníku národného písomníctva konanom v letohrádku Hvězda v Prahe.

Publikoval v mnohých českých a zahraničných periodikách a zborníkoch, najmä v Analogone, Logose (Česko), Arsenalu (USA), Phases, SURR.., BLS, Change, Rouge, Coupure, Surréalisme (Francúzsko) a mnohých ďalších.

Od roku 1990 je členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, kam ho kooptoval Josef Istler.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maisons (Domy), 14 litografií s básňami Vincenta Bounoura, Editions surréalistes, Paríž 1976
  • Labyrintem tajemna, Paseka (1991)
  • Hvězda (Pokus o vymezení letohrádku jako filosofického obydlí), Volvox Globator (1994)
  • Secrets de Prague magique, Dauphin (1996), 4 jazykové mutácie
  • Cesty za hvězdou, Paseka (2001)
  • Rovnomoc, Torst (2002)
  • Praga hermetica, Eminent (2004)
  • Labyrintem míst klatých, Eminent (2011)
  • Zadem k nekonečnu - monografia (2003)
  • Prague insolite et secrète, Jonglez Paris (2013), 4 jazykové mutácie, 2. doplnené vydania 2018
  • Stella alchimica (Skrytý význam výzdoby letohrádku Hvězda podle podání starých hermetických autorů), Malvern (2015)
  • Nepaměti, samizdat (2016)
  • Rozpuštěno a zahuštěno, samizdat (2017)
  • Zjevna a zasutiny, samizdat (2017)
  • Skoronoc, Malvern (2017)
  • Alchymický tarot Theofana Abby, kartová hra, lat. a angl., Vodnář (2018)
  • Labyrintem alchymie v českých zemích: Osobnosti, symboly, lokality, pověsti a jejich interpretace, Eminent (2020)
  • Broukadla, (Nový Karafiját), samizdat (2021)
  • Rozpuštěno a zahuštěno, fázované iluze a konturáže (1969-1990), Malvern, 2023

Video[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 Dynamika proměn v díle M.S., dĺžka cca 20 min., (réžia M. Stejskal a L. Šváb, audio J. Ornest a J. Marková), TV studio Paláce kultury Praha
  • 2003 Xofferus, dĺžka cca 60 min., computerové video k hudobnému dielu 24 capricií Nicoly Paganiniho, (prevedenie Obecní dům Praha)
  • 2015-17 Atalanta fugiens, dĺžka cca 60 min., computerové video na tému rovnomennej knihy M. Maiera.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Opus Magnum, Trigon, Praha 1997 str. 328 ISBN 80-85320-95-9
  2. ↑ http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?Fvazba=osobanavystavach&IDosoby=2325/

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. Effenberger: The Shape of Illusionary Transformations, Arts International, 1971
  • R. Passeron: Encyclopédie du surréalisme, Somogy, Paríž, 1975, 288 str.. OCLC = 902284227
  • G. Bénamou: L'art aujourd'hui en Tchecoslovaquie, Impr. Libres, Paríž, Francúzsko, 1979, 190 str., OCLC = 604734395
  • A. Biro, R. Passeron: Dictionnaire général du Surréalisme et de ses environs, Office du livre, Fribourg, Suisse, 1982, 494 str., ISBN = 2130372805, OCLC = 9230905
  • P. Pečinková: Contemporary Czech painting. [s.l.]: Craftman House, (Austrália), 1993. 235 s. ISBN 9768097256, ISBN 9789768097255. OCLC 29876123 S. 158-161.
  • Umění zastaveného času: České muzeum výtvarných umění v Praze, říjen-listopad 1996; Česká výtvarná scéna 1969-1985. Praha: České muzeum výtvarných umění v Prahe, 1996. 268 s. ISBN 80-7056-050-9. S. 131,258.
  • A. Horová: Nová encyklopedie českého výtvarného umění. 1. vyd. Praha: Academia, 1995. 546 s. ISBN 80-200-0522-6, ISBN 80-200-0536-6. OCLC 612250699
  • M. Richardson: The International Encyclopedia of Surrealism, 1. vyd. Oxford: Bloomsbury, 2019, 1664 str. ISBN 978-1474226936

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Revue s príspevky M. S.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Stejskal&oldid=7569009“