Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
| Mauzóleum kniežaťa Alexandra I. (Мавзолей на княз Александър I) | |
| Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga | |
| mauzóleum | |
 pohľad na areál mauzólea z juhu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Súradnice | 42°41′29.4″S 23°19′56.8″V / 42,691500°S 23,332444°V |
| Autor | Jakob Heinrich Meyer |
| Štýl | neobarok |
| Vznik | 1897 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
| Využitie | mauzóleum |
  | |
| Wikimedia Commons: Battenberg Mausoleum | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I. (bulh. Мавзолей на княз Александър I – Mavzolej na kňaz Aleksandăr I),[1][2] alebo Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga (bulh. Мавзолей на княз Александър Батенберг – Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg),[3] prípadne Mauzóleum Alexandra Battenberga (bulh. Мавзолей на Александър Батенберг – Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg)[4] je mauzóleum, ktoré sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku. Pomenované je po prvom bulharskom kniežati, Alexandrovi I.[1][2][4][5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Mauzóleum leží v centrálnej časti Sofie na ulici „Vasil Levski“ (bulh. булевар „Васил Левски“ – bulevar „Vasil Levski“, doslova bulvár Vasila Levského)[4][1][5][2] č. 81.[5] Nachádza sa v malom parku.[4][1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Knieža Alexander I. bol prvým bulharským kniežaťom po oslobodení Bulharska a za jeho vlády došlo v roku 1885 aj k zjednoteniu Bulharského kniežatstva s Východnou Ruméliou. Napokon bol po vojenskom puči 26. augusta 1886 nútený abdikovať a[5] až do konca života žil v rakúskom Grazi.[5][1] Zomrel 17. novembra 1893.[1]
Po jeho smrti sa bulharská vláda rozhodla vybudovať mauzóleum na uchovanie jeho pozostatkov.[5] Byť pochovaný v Sofii bolo osobné želanie Alexandra I.[1] Sarkofág s pozostatkami kniežaťa, ktoré boli po jeho smrti prevezené do Bulharska bol najskôr uložený v Rotunde svätého Juraja.[1]
Na projekt budovy mauzólea bol vyhlásený konkurz,[2][1] ktorý prebehol v roku 1894[2] a ktorý vyhral švajčiarsky architekt Jakob Heinrich Meyer.[1][2] Mauzóleum bolo postavené v priebehu roku 1897.[1][4][5][2] 3. januára 1898 bol do mauzólea prenesený sarkofág s pozostatkami Alexandra I.
V roku 1937 darovala manželka Alexandra I., grófka Johanna Loisingerová, mauzóleu niektoré osobné veci kniežaťa, ktoré ostali v mauzóleu exponované pre jeho návštevníkov. V roku 1946 bolo mauzóleum zatvorené pre návštevníkov, osobné veci Alexandra I. boli dane do správy sofijského Národného vojensko-historického múzea a z vrchu kupole bola demontovaná medená kniežacia koruna.
Pre návštevníkov bolo mauzóleum znovu otvorené v priebehu roku 1991. [1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova slúži ako hrobka a pamätník prvého bulharského kniežaťa po oslobodení Bulharska – Alexandra Battenberga.[4][1]
Autorom budovy je švajčiarsky architekt Heinrich Meyer.[4][5] Autorom freskovej výzdoby je bulharský umelec Charalampij Tačev.[1][5] Tačev pri výzdobe využil motívov s prvkami secesie.[5] Budova bola postavená v novobarokovom slohu.[4][5]
Mauzóleum je postavené ako dvojosová symetrická budova s kupolou o priemere ôsmich metrov.[4] V každej zo štyroch stien budovy sa nachádza klenutá nika.[2] Vrchol kupoly je zakončený kniežacou korunou zhotovená z medi.[1] Vchod je formovaný dvojstĺpovým portikom, ktorý je zakončený trojuholníkovým frontónom.[2] Na frontóne[1][2] sa nachádza osobný erb Alexandra I.[2][5], ktorý bol v tom čase zároveň aj štátnym erbom.[5][1] Je zhotovený z bronzu.[1][2]
V mauzóleu sa nachádzajú ostatky prvého bulharského kniežaťa po oslobodení Bulharska – Alexandra Battenberga.[4][2] Sú uložené pod mramorovým sarkofágom, ktorý dominuje interiéru stavby. Za sarkofágom sa nachádza doska z kararského mramoru s reliéfovým portrétom Alexandra I..[1][2]
Múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Mauzóleum má aj štatút múzea a je vo vybraných dňoch voľne prístupné návštevníkom. Je filiálkou sofijského Regionálneho historického múzea. Vstup je bezplatný.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][1][2]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku miestneho významu v roku 1955. Neskôr bol jej štatút preklasifikovaný a budova bola v v Štátnom vestníku č.25 z roku 1998 vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[3]
Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Mavzolej na kňaz Aleksandăr Batenberg (bulh. Мавзолей на княз Александър Батенберг, doslova Mauzóleum kniežaťa Alexandra Battenberga).[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na stavbu mauzólea -
celkový pohľad na stavbu mauzólea zboku -
celkový pohľad na stavbu mauzólea zozadu -
pohľad na prednú fasádu mauzólea s portikom -
interiér mauzólea -
detailný pohľad na mramorový sarkofág s ostatkami Alexandra I. -
detail kupoly -
detailný pohľad na erb nad vchodom -
mauzóleum na historickej fotografii z roku 1898 -
mauzóleum na historickej fotografii z roku 1905
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 204. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 7 – kru-mom. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104296. S. 2651 – 2652. (po bulharsky)
- ↑ a b c d mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 108. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 137. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
