Maximiliano Hernández Martínez

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Maximiliano Hernández Martínez
Maximiliano Hernández Martínez
Narodenie21. október 1882
San Matías, Salvádor
Úmrtie15. máj 1966 (83 rokov)
veľkostatok Jamastrán, Honduras

Maximiliano Hernández Martínez (* 21. október 1882, San Matías, Salvádor - † 15. máj 1966, veľkostatok Jamastrán, Honduras) bol salvádorský vojak a diktátor. Pochádzal z ôsmich detí. Po ukončení vojenskej školy v Guatemale sa postupne stal brigádnym generálom. V roku 1931 bol zvolený za viceprezidenta republiky. O deväť mesiacov neskôr, po vojenskom prevrate sa stal prezidentom, čo o rok neskôr potvrdil aj parlament.

Vládol autoritárskym spôsobom a prostredníctvom dekrétov 13 rokov. V r. 1932 krvavo potlačil povstanie roľníkov proti svojej vláde, pričom dal zmasakrovať vyše 10 000 ľudí. Bol horlivým fašistom a zaviedol rasistický zakon, ktorý zabraňoval vstupu černochov do krajiny. Na druhej strane, počas jeho vlády nastalo ozdravenie verejných financií, bola založená štátna emisná banka, vyrovnal sa zahraničný dlh a bola vybudovaná salvádorská časť Panamerickej magistrály. Založil fondy financujúce bývanie pre chudobných, civilným osobám zrušil právo nosiť zbraň a nechal stíhať každého, kto bol "tulák a neviedol čestný život". Kriminalitu potláčal drakonickými zákonmi. Trestom za krádež bola amputácia ruky, v prípade recidívy poprava zastrelením. V roku 1939 presadil čiastočné volebné právo žien.

V roku 1944 odstúpil po generálnom štrajku, vyvolanom rozhodnutím parlamentu o predĺžení jeho funkčného obdobia. Zomrel zavraždený svojím šoférom o 22 rokov neskôr v exile v Hondurase. Ten ho dobodal na smrť ako pomstu za smrť jeho otca, ktorý bol jednou z obetí Martinezovej diktatúry.