Preskočiť na obsah

Maximilián III. Habsburský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maximilián III. Habsburský
Maximilián III. Habsburský
Narodenie12. október 1558
Viedenské Nové Mesto, Habsburská monarchia
Úmrtie2. november 1618 (60 rokov)
Viedeň, Habsburská monarchia
PodpisMaximilián III. Habsburský, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Maximilián III. Habsburský
Maximilián III.

Maximilián III. Habsburský (* 12. október 1558, Viedenské Nové Mesto, Habsburská monarchia – † 2. november 1618, Viedeň, Habsburská monarchia) bol rakúsky arcivojvoda, veľmajster Rádu nemeckých rytierov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod, mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako deviate dieťa / šiesty syn (tretí, ktorý dosiahol dospelosť) zo šestnástich potomkov cisára Maximiliána II. a španielskej infantky Márie; ako taký bol vnukom cisára Ferdinanda I. i jeho brata Karola V..

Na rozdiel od svojich starších bratov Rudolfa, Ernesta, Albrechta a Václava, vychovávaných na dvore svojho strýka Filipa II. v Španielsku, boli Maximilián a jeho brat Matej vychovávaní na vyznaním otvorenejšom viedenskom dvore.

Veľmajster rádu nemeckých rytierov

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako tretí syn Maximiliána II. nemal nádej na vládu v habsburskej monarchii a hľadal teda uplatnenie v cirkevnej kariére. Po otcovej smrti sa snažil s podporou svojho brata cisára Rudolfa II. získať niektorý z významných biskupských úradov v ríši. Až roku 1585 sa mu podarilo obsadiť dôležitú pozíciu v ráde nemeckých rytierov, funkciu koadjútora, ktorá mu zaručovala nástupníctvo v úrade veľmajstra. Stal sa tak prvým v reťazci habsburských veľmajstrov, trvajúcim až do zániku monarchie.

Uchádzač o poľský trón

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1587, keď sa uvoľnila poľská kráľovská koruna, sa arcivojvoda Maximilián stal jedným z najvážnejších kandidátov na tento trón. Z kandidatúry postupne vytlačil svojho strýka Ferdinanda Tirolského a aj brata Ernesta. Nakoniec bol zvolený väčšinou poľských stavov jeho najvážnejší protivník, švédsky princ Žigmund III. Vasa. Prohabsburská menšina však zvolila Maximiliána a ten sa rozhodol voľbu prijať a trón si vybojovať. V septembri zložil v Olomouci pred vyslancami poľskej šľachty kráľovský sľub a vzápätí vpadol so slabou armádou do Poľska. V januári roku 1588 bol pri ústupe do Sliezska v bitke pri Byčine porazený a zajatý poľským kancelárom a vplyvným Žigmundovým priaznivcom Jánom Zamojským. Po viac ako jeden a pol ročnom zajatí bol prepustený na základe bedzinsko-bytomskej zmluvy. Poľskej koruny sa zriekol až o deväť rokov neskôr v roku 1598.

Ponuka na sobáš

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruský cár Boris Godunov si ho vyhliadol ako ženícha pre svoju dcéru Xéniu a v roku 1599 k Maximiliánovi vypravil na pytačky posolstvo vedené A. Vlasevom. Zamýšľal dať svojej dcére "k večnej vláde" Tverské kniežatstvo a rozdeliť Poľsko medzi Rusko, Xéniinho ženícha a cára. Avšak Godunov potreboval, aby dcérin manžel žil v Rusku. Zo zamýšľaného plánu však vzišlo predovšetkým preto, že Maximiliánovo prestúpenie k pravoslávnej viere bolo základnou, avšak neakceptovateľnou podmienkou sobáša.

Roku 1590 sa stal veľmajstrom rádu nemeckých rytierov. V polovici 90. rokov 17. storočia sa zúčastnil vojny s Turkami v Uhorsku, roku 1594 ho Rudolf II. menoval veliteľom južného krídla fronty. V rokoch 1596 – 1597 bol vrchným veliteľom cisárskej armády. V nasledujúcich rokoch sa snažil o úlohu sprostredkovateľa medzi znepriatelenými bratmi Rudolfom II. a Matejom, pričom sa postupne naklonil k Matejovi. V roku 1602 sa ujal regentstva v Tirolsku. Za vlády bezdetného Mateja podporoval nástupnícke snahy Ferdinanda Štajerského, neskoršieho cisára Ferdinanda II.

Po vypuknutí českého stavovského povstania bol nekompromisným prívržencom radikálneho zápasu s povstalcami a preto spolu s Ferdinandom Štajerským nechal v júli 1618 zajať a uväzniť Matejovho diplomata a dôverníka kardinála Melchiora Klesla, ktorý presadzoval kompromisné prístupy. Niekoľko mesiacov nato však zomrel a bol pochovaný v Innsbrucku.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír IV. Jagelovský
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II. Jagelovský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gaston II. de Foix
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Foix
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Navarrská
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
Karol V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Jana Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand Portugalský
 
 
 
 
 
 
 
Manuel I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrica Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Aragónsky
 
 
 
 
 
 
 
Mária Aragónska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela I. Kastílska
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maxmilián III. Habsburský na českej Wikipédii.