Megakles (syn Megakla)
Megakles alebo Megaklés (starogr. Μεγακλῆς – Megakles/iný prepis Megaklés) bol aténsky politik, olympijský víťaz v tethrippe v roku 436 pred Kr.[1]
Megakles pochádzal z významnej aténskej rodiny Alkmeónovcov (Alkmaiónidai), z ktorej jeden z jeho prvých členov Megakles približne v roku 630 pred Kr. úspešne obliehal Kylóna na Akropole, ale za porušenie práva azylu bola na neho uvalená dedičná kliatba, ktorú tomuto rodu neskôr často pripomínali počas politických rozhovorov.[2] Ďalší jeho predok Alkmaión bol prvým Aténčanom, ktorého v Olympii korunovali olivovým vencom za víťazstvo v tethrippe, a to na 47. hrách v roku 592 pred Kr.[1]
Jeho otec Megakles, syn Hippokratov, bol v roku 487/6 pred Kr. (starogrécky rok za začal v lete[3]) ostrakizovaný a v ten istý rok zvíťazil v tethrippe na pýtických hrách v Delfách.[4][2] Aj on sám dosiahol trumf na hrách v tethrippe, a to v Olympii v roku 436 pred Kr., ale ako politik nebol taký významný. Okolo roku 437 pred Kr. bol vyslaný v službách Atén do Perzskej ríše získať finančnú pomoc a po návrate bol obvinený z defraudantstva.[1] Grécky dramatik Aristofanes, ktorý v komédii Acharňania poukazuje na to, akí sú Aténčania úplatní, sa odvoláva práve na túto misiu.[5]
Tethrippon (preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom) zaviedli v Olympii na 25. hrách v roku 648 pred Kr. Prvým víťazom tejto disciplíny bol Pagóndas z Téb.[6][7] Tento šport bol privilégom bohatých občanov (majiteľov vozov a koní), za ktorých v pretekoch väčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza a koní.[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 101.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 48.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 424.
- ↑ Pindaros, Pythionikais, 7. (scholia)
- ↑ Aristofanes, Acharnés 614-616.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.