Alkmaión (syn Megakla)
Alkmaión (starogr. Ἀλκμαίων – Alkmaión) bol aténsky politik, olympijský víťaz v tethrippe v roku 592 pred Kr.[1]
Alkmaión bol synom Megakla, prvého známeho člena poprednej aténskej rodiny Alkmeónovcov (Alkmaiónidai). Megakles približne v roku 630 pred Kr. úspešne obliehal Kylóna na Akropole, ale bola na neho uvalená dedičná kliatba za porušenie práva azylu, ktorú tomuto rodu často pripomínali počas politických rozhovorov.[2] Alkmaión bol prvým Aténčanom, ktorého v Olympii korunovali olivovým vencom. Svoj olympijský triumf dosiahol v tethrippe, a to na 47. hrách v roku 592 pred Kr.[1]
Tethrippon (preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom) zaviedli v Olympii na 25. hrách v roku 648 pred Kr. Prvým víťazom tejto disciplíny bol Pagóndas z Téb.[3][4] Tento šport bol privilégom bohatých občanov (majiteľov vozov a koní), za ktorých v preteku váčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza a koní.[5]
Alkmaión velil aténskemu vojsku v prvej „svätej vojne" (okolo roku 590 pred Kr.)[6] Jeho syn Megakles sa oženil s dcérou sikyónskeho tyrana Kleisthena.[2]
O Alkmaiónovom olympijskom víťazstve píše historik Herodotos, ktorý zaznamenal aj veselú historku o tom, ako sa stal Alkmaión veľkým boháčom.[7] Sám autor o tom píše: „Alkmeónovci boli už od svojich predkov slávni v Aténach; Alkmaión a až potom Megakles sa stali ešte len veľmi slávnymi. Lebo Alkmaión syn Megaklov bol nápomocný Lýdom, ktorí od Kroisa do delfskej veštiarne išli a ochotne ich podporoval; a Kroisos, keď sa od Lýdov, ktorí išli do veštiarne dozvedel, že mu dobro činí, pozval ho k sebe do Sard, a keď prišiel, sľúbil mu toľko zlata, koľko na svojom tele naraz vynesie. Alkmaión potom, keď sa mu takáto ponuka naskytla, zamyslel sa a učinil toto: Obliekol si veľkú sukňu, nechal si uvoľnenú látku na prsiach a obul si najvoľnejšie kothorne (vysokú loveckú obuv) aké našiel, i uberal sa do pokladnice, do ktorej ho viedli. Tu sa pred ním zjavila hromada zlatých zŕn a najprv si z nej napchal do kothorní toľko zlata, čo sa do nich zmestilo, potom si nabral zlata na prsia a nasypal si zlatých zŕn do vlasov a nastrkal si ich aj do úst; i šiel z pokladnice sťažka za sebou kohortne vlečúc a všetkému inému skôr sa podobajúc než človeku, pretože ústa mal napchaté a všetko vyduté. Keď to Kroisos uvidel, dal sa do smiechu a nielenže mu to všetko nechal, ale dal mu ešte nemenej zlata navyše. Tak zbohatol tento rod veľmi, a tak mohol Alkmaión štvorzáprah mať a vyhrať v Olympii."[7] V tomto príbehu, aj keby bol pravdivý, by nemohol pre chronologickú nezrovnalosť figurovať Kroisos, ale jeho otec Alyattes II.
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 101.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovak, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 48.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.
- ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Solón, 11.
- ↑ a b Herodotos, História, 6,125.