Messénske vojny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Messénske vojny boli ozbrojené konflikty v starovekom Grécku, ktoré spočiatku viedla Sparta s cieľom podmaniť si Messéniu, a neskôr jej obyvateľstvo za svoje oslobodenie.[1][2]

Podľa antickej tradície zviedli Sparťania s Messénčanmi už v rannom (archaickom) období dve dlhé vojny. Prvá messénska vojna sa udiala najpravdepodobnejšie v druhej polovici 8. storočia pred Kr. Messénčania sa vraj za vojenskej pomoci Arkádie, Argu a Sikyónu spartskému náporu dlho bránili, ale Sparťania, ktorí obdržali vojenskú pomoc od Korintu, však nakoniec zvíťazili a územie Messénie (zrejme len jej centrálnu planinu[2]) začlenili k spartskému štátu. Roľnícke obyvateľstvo usadené v údolí rieky Pamisos sa dostalo do postavenia heilótov a ostatní sa stali perioikmi (boli to prevažne potomkovia pôvodného achajského obyvateľstva v priľahlom území Messénie[3]).[1]

Približne v polovici 7. storočia pred Kr. vypukla druhá messénska vojna. Ohlasom jej priebehu sú verše básnika Tyrtaia, v ktorých vyzýva Sparťanov k boju proti Messénčanom, ktorí sa snažili zbaviť spartskej nadvlády. Hlavná tiaž v týchto bojoch spočívala na ťažkoodencoch. Sparťania odpor Messénčanov zlomili až po ťažkých bojoch a podmanili si celé ich územie.[2][1]

V 60. rokoch 5. storočia pred Kr. vypuklo v Sparte povstanie heilótov, ktorého hlavné ťažisko bolo na území Messénie. Toto povstanie býva preto označované ako tretia messénska vojna. Aj tentokrát Sparťania zvíťazili. Messénia získala samostatnosť až o storočie neskôr (60. roky 4. storočia pred Kr.) v dobe tébskej hegemónie v Grécku.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Václav Marek, Pavel Oliva, Petr Charvát. Encyklopedie dějin starověku. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-201-8. S. 282 - 283.
  2. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 155.
  3. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 189.