Mikuláš Čáki
Mikuláš Jozef Čáki | ||||||||
arcibiskup ostrihomský | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ostrihomský arcibiskup | ||||||||
1751 – 1757 | ||||||||
| ||||||||
Kaločský arcibiskup | ||||||||
1747 – 1751 | ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 5. december 1698 Spišský hrad | |||||||
Úmrtie | 31. máj 1757 (58 rokov) Bratislava | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 19. september 1722 (23 rokov) Rím | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 2. február 1738 (39 rokov) Košice | |||||||
Svätiteľ | Gabriel Erdődy jágerský biskup | |||||||
Odkazy | ||||||||
Mikuláš Čáki | ||||||||
Gróf Mikuláš Jozef Čáki (Csáky) (* 5. december 1698, Spišský hrad – † 31. mája 1757, Bratislava) bol uhorský rímskokatolícky duchovný, od roku 1747 arcibiskup v Kaloči a od roku 1751 ostrihomský arcibiskup, uhorský prímas.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako najmladšie dieťa krajinského sudcu grófa Štefana Čákiho a jeho tretej manželky Márie Barkóciovej (Barkóczy). Jeho starším nevlastným bratom bol kardinál Imrich Čáki. Filozofiu študoval vo Viedni, následne teológiu v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicum et Hungaricum, skrátene len Germanicum), kde v roku 1721 získal doktorát[1] z teológie. V tom istom roku bol menovaný za opáta v Szentjobb (dnes Sâniob v Rumunsku). Kňazské svätenie prijal v Ríme 19. septembra 1722,[1] následne bol menovaný za kanonika vo Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku) a v roku 1734 za veľprepošta. V roku 1735 bol menovaný za novijského titulárneho biskupa a o dva roky neskôr sa stal sídelným biskupom vo Varadíne. Biskupskú vysviacku prijal 2. februára 1738 v Košiciach[1] z rúk jágerského arcibiskupa Gabriela Antona Erdődyho.[2] Ako varadínsky biskup sa stal automaticky aj dedičným županom biharskej župy. V roku 1747 sa stal arcibiskupom v Kaloči.
13. mája 1747 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa. Menovanie bolo potvrdené 16. novembra a pálium si prevzal vo Veľkom Bieli 2. februára 1752.[1]
Umrel v Bratislave 31. mája 1757 a bol pochovaný v krypte dómu sv. Martina. Po jeho smrti bol úrad ostrihomského arcibiskupa obsadený až v roku 1761.[1]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Panegyricus prodigiosae facundiae... Viedeň, 1719
- Edictum archi-episcopale Strigoniense: De ritu celebrandorum festorum. Posonii, 1754
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e VICZIÁN, János. Csáky Miklós József. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-10]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-10]. Stránka Archbishop Miklós József Csáky †. (angl.)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Málnási Ödön: Gróf Csáky Imre bíbornok élete és kora (1672–1732). Kalocsa, 1933. 34.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Csáky Miklós (érsek) na maďarskej Wikipédii.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Imrich Esterházi (Esterházy) |
Arcibiskup ostrihomský 1751 – 1757 |
Nástupca sedisvakancia do roku 1761 František Barkóci (Barkóczy) |