Preskočiť na obsah

Mina Witkojcová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mina Witkojcová
lužická spisovateľka
Mina Witkojcová
Osobné informácie
PseudonymSerbomiła Błośańska
Radyměr Borak[1]
Narodenie28. máj 1893
 Burg (Bórkowy)
Úmrtie11. november 1975 (82 rokov)
 Papitz (Kolkwitz)
Národnosťlužickosrbská
Dielo
Žánrebásne
Témylyrické témy, vojna
Významné práceDolnoserbske basnje
Wĕnašk błośańskich kwĕtkow
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMina Witkojcová
(multimediálne súbory na commons)

Mina Witkojcová (neprechýlene: Mina Witkojc alebo [a podľa niektorých názorov správnejšie] Mina Witcyc,[2][3] nem. Wilhelmine Wittka; * 28. máj 1893, Burg – † 11. november 1975, Papitz/Kolkwitz) bola nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine. Bola najvýraznejšou spisovateľskou osobnosťou Dolnej Lužice svojej doby,a jej diela patria k najvýznamnejším lyrickým prácam dolnolužickej srbčiny.[1][4][5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Hrob Miny Witkojcovej

Mina Witkojcová sa narodila v roku 1893 ako nemanželská[2] dcéra slúžky a hostinského.[6] Detstvo prežila v rodnom Burgu, kde v rokoch 18991907 navštevovala ľudovú školu. Následne do roku 1917 vystriedala viacero zamestnaní v Berlíne, pracovala ako slúžka, kvetinárka a pracovníčka v zbrojárskom priemysle.

V roku 1922 vstúpila do Matice srbskej a vydala svoju básnickú prvotinu, v rokoch 19231931 pôsobila ako novinárka dolnosrbských novín Serbski Casnik. Ako redaktorka viackrát navštívila Československo, v roku 1925 navštívila aj slovenské Považie, kde skúmala ľudovú kultúru a umenie. Pri tejto príležitosti navštívila aj sirotinec Kristíny Royovej, o udalosti sa zmienila aj regionálna slovenská tlač.[7][8] V roku 1926 sa zúčastnila Európskeho kongresu menšín v Ženeve.[6]

V rokoch 19251928 prispievala do dolnosrbského knižného kalendára Pratyja. V roku 1931 radikálna redaktorka prišla o post hlavnej redaktorky Castnika[2] a po nástupe nacistov k moci v roku 1933 bola prenasledovaná a musela odísť z práce redaktorky, v roku 1941 bola dokonca vyhostená z Lužice. Druhú polovicu druhej svetovej vojny prežila v durínskom Erfurte, kde pôsobila ako pomocníčka záhradníka. Pohľad prenasledovaných nacizmom a oslavu konca vojny neskôr spracovala v diele Erfurtske spomnjeśa (v češtine Erfurtské spomínky).

Po druhej svetovej vojne začala v roku 1946 pôsobiť v lužickosrbskej organizácii Domowina. Zapojila sa do srbskej plagátovej kampane, za či bola zatknutá a po prepustení sa rozhodla odísť do exilu do Československa, kde zotrvala u známych v Prahe a v Chřibskej až do roku 1954.[6] Od roku 1955 pôsobila ako spisovateľka na voľnej nohe, bola členkou Zväzu spisovateľov NDR.[9]

V roku 1964 jej bola udelená Ćišinského cena a v roku 1972 Literárna cena Domowiny. Zomrela 11. novembra 1975 a pochovaná bola na cintoríne v Burgu.[1][6] Je po nej pomenovaná Mina-Witkojc-Straße v meste Cottbus.

Medzi Witkojcovej diela patrila najmä poézia a publicistická literatúra, významnejšími dielami sú:[1]

  • Dolnoserbske basnje, 1925
  • Wĕnašk błośańskich kwĕtkow, 1934
  • lyrickoepická poéma Erfurtske spomnjeśa, 1945 (vyšla češtine ako Erfurtské vzpomínky v roku 1947)[10]
  • K swĕtłu a słyńcu, 1955
  • Prĕdne kłoski, 1958
  • Po drogach casnikarki, 1964, 1987 (v češtine vyšlo ako Cestami redaktorky Casniku)[10]
  • Serbska poezija – Mina Witkojc, 1974, 1978 (v nemčine v roku 1976 ako Mina Witkojc – Eine sorbische Dichterin)
  • veršovaná hra Fryco a Majka[10]

Zaoberala sa aj prekladmi, do dolnolužickej srbčiny preložila diela Boženy Němcovej, Alexandra Sergejeviča Puškina, Petra Bezruča, Jakuba Bart-Ćišinského a ďalších.[1] Niekedy diela neprekladala priamo z pôvodných jazykov, ale z hornolužickej srbčiny. Podieľala sa aj na zostavovaní slovníkov Bogumiła Šwjelu.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e Witkojc, Mina – Wittka, Wilhelmine [online]. Serbski institut/Sorbisches Institus, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
  2. a b c d FRINTA, Antonín. Lužičtí Srbové a jejich písemnictví. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1955. S. 189 – 192, 197.
  3. Mjazy wójnoma. In: Nowy Casnik [online]. Domowina-Verlag, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
  4. TISCHLER, Pavel. Rozvoj literárnej tvorby Lužických Srbov. Slavica Slovaca (Bratislava: Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied), 1978, roč. 1978, čís. 2, s. 196. Dostupné online [cit. 2020-05-08]. ISSN 0037-6787.
  5. Witkojcová. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 645.
  6. a b c d Mina Witkojc. In: FrauenOrte Brandenburg [online]. Frauenpolitischer Rat Land Brandenburg, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
  7. Chýrnik. Považské hlasy (Nové Mesto nad Váhom: Ján Trnovský), 14.8.1925, roč. VIII, čís. 30, s. 2. Dostupné online [cit. 2020-05-08].
  8. KLIEMS, Alfrun. Slowakische Kultur und Literatur im Selbst- und Fremdverständnis: Ludwig Richter zum 70. Geburtstag. [s.l.] : Franz Steiner Verlag, 2005. ISBN 978-3-515-08676-9. S. 284.
  9. Mina Witkojc. In: Literatur Port [online]. Literarisches Colloquium Berlin, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
  10. a b c Witkojcová Mina [online]. Leporelo, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online. Archivované 2021-07-27 z originálu.